Doba je rýchla, a preto aj rýchlo zabúdame. Aj na to, ako sme žili a ako vyzeralo prostredie okolo nás. Alebo si to účelovo prispôsobujeme. Spomienkový optimizmus vymaľuje minulosť na ružovo a prítomnosť je tá, kde je všetko horšie, ako bolo. Najhoršie je, keď zvolení verejní činitelia, postihnutí takouto nie zriedkavou stratou pamäti príjímajú rozhodnutia a snažia sa nadbiehať pomyselným voličom, sledujúc len záujem svoj alebo úzkej skupiny ľudí.
V Bratislave sa niečo také teraz stalo. Schálením nariadenia o otváracích hodinách reštaurácií v Starom Meste, ktoré vracia čas akoby späť. Pohybujem sa, nocujem v Starom meste už dlhé roky a preto chcem pripomenúť tým, ktorí už možno zabudli, ako Staré mesto ešte ani nie tak dávno vyzeralo a ako to tu bolo. Nech si to porovnajú.
Začať by sme mohli v 80-tych rokoch, za mojich študentských čias. Viem, to bol ešte “socík”, ale na to, aby sme videli, aký obrovský prerod Bratislava prekonala, je dobré si to pripomenúť.
V tých časoch vládli naozaj vo večerných hodinách v centre Bratislavy pokoj a ticho. Hrobové ticho. A ako hrob, kde zdochol pes, to aj večer v centre vyzeralo.
Viac v mojom komentári TU.
