Spomínanie sa začalo sv. omšou, ktorú celebroval väzenský dekan Gabriel Dzvoňár, ktorý v sv. homílii politických väzňov prirovnal k hudobným nástrojom vydávajúcim zvuk, oni zase vydali svoje svedectvo o viere. Ich svedectvo viery nám môže byť vzorom pre náš duchovný život. Zvlášť spomenul blahoslaveného biskupa Petra Gojdiča, ktorého jeho veriaci nazývali mužom zlatého srdca. Po sv. omši boli uctené relíkvie blažených mučeníkov biskupov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopku a rehoľníka Metoda Dominika Trčku a na kostole sv. Ignáca bola odhalená pamätná tabuľa.
Za zvukov českej a slovenskej hymny a pietného pochodu položili pred pamätnou tabuľou Leopoldovskej väznice zástupcovia prezidentskej kancelárie, väzenskej služby a organizácií politických väzňov kvety a vence obetiam komunistickej zlovôle. Za KDH niesli kyticu poslanci NR SR Július Brocka a Alojz Přidal, okresný predseda Miroslav Papay a poslanec VÚC Peter Dvoran.
Po pietnom akte nasledovali príhovory čestných hostí. Predseda ÚPN Ondrej Krajňák spomenul 205 000 občanov ČSSR, ktorí boli väznení v komunistických koncentračných táboroch, z toho 4 500 ľudí zomrelo priamo v týchto „mlynoch smrti“. Veľmi emotívne vyzneli svedectvá politických väzňov, ktorí rozprávali o svojom utrpení v Leopoldove, ktoré síce svojim väzniteľom odpustili, ale nikdy ho nemohli zabudnúť. O tom ako i dnes komunistickí pohlavári, prislušníci ŠtB a leopoldovskí mučitelia a ich potomci sa držia pri moci a veselo si podnikajú hovoril podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska JUDr. Jozef Baník. Leopoldovskú väznicu nazval „mäsokombinátom“ čím zdôraznil, že patrila k najtvrdším komunistickým väzniciam, v ktorých boli väzni ponižovaní, mučení a niektorí väzni tu na následky väznenia zomreli.
Nech nám je spomienka na politické obete komunizmu v Leopoldove naďalej živá a preto nikdy nedopusťme, aby obeť Leopoldovských väzňov pre našu slobodu bola márna.
