To sa uvidí až na základe vývoja predvolebných preferencií. Opatrenia druhého sociálneho balíčka súčasnej vlády potvrdzujú, že strana Smer na čele s premiérom Ficom dokáže robiť priam geniálny marketing. Však len uvážte. Nedostatky v sociálnom, daňovom, dotačnom, vzdelávacom, zdravotnom systéme, o ktorých pomaly čvirikajú vrabce na strechách, napíšete na tabuľu a predstavíte ich ako opatrenia, ktoré prinesú nášmu ľudu konečne lepšie časy a blahobyt. Z vašich slabých miest tak akoby šibnutím čarovného prútika razom urobíte silné miesta. Skúsim ešte takto. Predstavte si, že celý náš štát sedí na bicykli. Áno, my všetci. A práve preto si predstavte, že tento bicykel má nielen dve, ale mnoho kolies. Každé koleso plní dôležitú funkciu. Volajú sa sociálny systém, systém financovania športu, systém financovania školstva, zdravotníctva a podobne. Systém, ktorý má zabezpečiť natlakovanie každej oblasti dostatočným objemom financií, aby mohol plniť svoje funkcie. A čo sa stane ak niektoré z týchto kolies nie je správne natlakované a veľmi skoro tak dostane defekt? Začnete zháňať záplaty. A v tomto je náš premiér taký dobrý. On totiž tie záplaty predstaví a v podstate predá novinárom i verejnosti ako zlaté vajcia. Neprizná, že nimi vlastne opravuje nedostatky. Pritom je to úplne jednoduché. Stačí, aby sme sa pozreli na tieto opatrenia z opačnej strany a preformulovali ich do otázok. Tie by vyzerali asi takto. To naozaj nemáme pre každé dieťa miesto v materskej škole? To naozaj nemáme v školách dosť tried? To naozaj nemáme zabezpečené financovanie vytvárania základných podmienok pre športovanie našich detí? To naozaj mamičky na materskej minú viac na plienky a výživu ako dostanú od štátu? To sme naozaj doteraz preplácali ceny plynu? To sme naozaj doteraz tolerovali platby DPH a odvody od živnostníkov z nevyplatených faktúr? Čerešničkou na torte je u mňa jednoznačne takzvaná obnova priestorov v nemocniciach. Nič podľa mňa nereprezentuje lepšie skazenosť celej tejto parády okolo sociálnych balíčkov. To naozaj v časoch, keď si pacienti musia do nemocníc nosiť vlastné hygienické potreby, príbory, masti proti bolesti a preležaninám, ideme s veľkou parádou maľovať čakárne čerstvou farbou?
Nič nie je zadarmo
Ďalším premiérovým marketingovým ťahom sú vyjadrenia, že ani tento balíček nás nebude stáť nič, pretože sú vo vláde takí šikovní, že ho zaplatíme z peňazí, ktoré sme buď získali dôslednejším výberom daní, priaznivým hospodárskym rastom alebo niekde ušetrili. To nás chce niekto presvedčiť, že 200 miliónov sa rovná nule? Vážne. Lebo ak niečo nestojí nič tak by tam mala predsa byť nula. A to platí aj pre takzvané nič navyše. To vedia aj deti na prvom stupni základných škôl. Namiesto toho, aby sme tých 200 miliónov investovali do správneho natlakovania systému, tak ich teraz minieme na záplaty. Prepáčte, ale takéto plátanie stále ostáva len plátaním.
Riešenia nie záplaty
A ako by sme sa k sociálnemu balíčku postavili v strane TIP? V prvom rade rozdávanie 200 miliónov eur považujeme za volebnú korupciu. Za dobre premyslené kupovanie si priazne, a teda aj hlasov cieľových skupín, ktoré sú prevažne voličmi vládneho smeru. No a hneď za tým treba nahlas a jasne povedať, že takýto prístup vôbec nie je systémový a dlhodobo udržateľný. Nechcem priamo povedať, že by sme sociálne balíčky zrušili. V podstate áno. Ale to by veľká časť verejnosti chápala úplne inak ako to bolo myslené. Určite by sme nerušili opatrenia, ktoré pomáhajú tam, kde treba. Ale v každom prípade by sme zrušili takýto záplatový prístup. Našim cieľom by totiž nebolo brať niekomu benefity v podobe záplat x-ého sociálneho balíčka. Snažili by sme sa postarať o to, aby v každom kolese bol správny tlak a nepotrebovalo záplaty, balíčky a ani iné triky a finty. Aby bol napríklad systém financovania športu a školstva nastavený tak, aby nezabúdal ani na financovanie lyžiarskych či plaveckých výcvikov. Alebo aby bol sociálny systém nastavený tak, aby naši seniori neboli odkázaní na nesystémové vlaky zadarmo alebo preplácanie nevyhnutných liekov. A mohol by som pokračovať ďalej, ale to je na iný blog.
Kto má lepší bicykel
Kedysi sme tu mali premiéra, ktorého niektorí až posmešne označovali ako cyklistu. No ak bola obrazne tým bicyklom naša ekonomika a spätne si zrekapitulujeme kadiaľ a kam až nás doviezol, musíme uznať, že určite na lepšie miesto ako to, z ktorého sme štartovali. Ak opomeniem politické míľniky ako bol vstup do EÚ a NATO či prijatie eura, určite musíme uznať, že sme boli schopní ekonomicky rásť. A nielen obrazne, ale aj doslovne zabrať a ťahať do kopca. Mali sme dostatok síl na to, aby sme v zápolení s ostatnými ekonomikami Európy dosiahli jedny z najlepších výsledkov. Podobne ako je pre nás dnes sympatický Sagan, tak aj štýl a rýchlosť našej jazdy pritiahol silných zahraničných investorov. A keď sa tento dobre rozbehnutý stroj dostal pod kontrolu dnešnej vládnej garnitúry, jeho jazda sa stala rozpačitou, strácame nielen rýchlosť, ale už nám pomaly dochádza aj dych. Zatiaľ sa náš stroj ešte stále hýbe. Ak však terajšia vláda aj naďalej bude vypúšťať vzduch z jeho pneumatík, stratíme rýchlosť, ostatní nás predbehnú a nakoniec ostaneme len niekde vzadu. Všetci sa možno aj ďalej budeme snažiť šliapať do pedálov z plných síl, ale vďaka tým kolesám, z ktorých nám vypúšťajú vzduch budeme v skutočnosti len prešľapovať na mieste.
Spýtam sa teda ešte raz: „Myslíte, že premiér Fico sedí spoločne s nami na jednom bicykli?“ Ja myslím, že nie. Aký je vlastne jeho smer? Neviem presne, ako to majú vo vláde rozdelené, kto, akým smerom, s kým a v čom sa vlastne vezie. Niekto možno v jachte, iný zadarmo vo vlakoch. A to je ten problém. Pán premiér, majte prosím rozum a posaďte sa späť na Dzurindov bicykel.
