Nespochybňuje a ani nechce spochybniť podiel niektorých z ocenených v zápase s minulým režimom (napr. Dalma Špicerová, Rudolf Sikora, Oleg Pastier), ale nemôže ani prehliadnuť skutočnosť, že mnohí z nových nositeľov vysokých štátnych vyznamenaní vystupovali proti všetkým aktivitám smerujúcim k vyhláseniu suverénnej a samostatnej Slovenskej republiky.
Nemôžeme prehliadnuť, že pán Holländer ako nominant Slovenskej republiky do federálneho Ústavného súdu neprišiel po vzniku samostatnej SR budovať jej novú štátnosť, ale prijal občianstvo ČR a pracoval v jej prospech. Rovnako nemôžeme nevidieť, že podpisy p. Somolányovej, Porubjaka či Sikoru sú pripojené na dokumenty, ktoré odsudzovali deklaráciu o suverenite, odmietali prijímanie legislatívnych dokumentov podporujúcich slovenskú národnú a štátnu suverenitu a v konečnom zmysle i slovenskú štátnu samostatnosť. Rovnako nás mrzí, že z príležitosti vzniku Slovenskej štátnosti nebol vyznamenaný nikto, kto sa o túto štátnosť zaslúžil či už pred jej vznikom alebo neskôr.
Pán prezident tým, že vyznamenal len jemu a jeho poradcom blízkych ľudí, dal nedobrý signál, ktorý si mnohí občania môžu vysvetliť, že nechce byť prezidentom všetkých Slovákov a na suverenite Slovenskej republiky mu nezáleží.
Slovenská národná strana by očakávala najmä od tých, ktorí aktívne vystupovali proti vzniku samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky a ktorí sa aj dlho po jej vzniku nevedeli zmieriť s jej existenciou, žeby z príležitosti preberania vysokých štátnych vyznamenaní od tohto štátu povedali slovenským občanom aspoň „Prepáčte, mýlili sme sa“. Ale od držiteľov jedinej pravdy a strážcov politickej korektnosti priznanie omylu asi nemožno očakávať.
Po skúsenostiach s politickými reprezentantmi tohto štátu za posledné roky si budú musieť Slováci počkať minimálne do nasledujúcich volieb, aby bola aspoň morálne honorovaná práca za národ, nie proti jeho vitálnym záujmom. SNS v svojej ďalšej politickej činnosti sa o to bude intenzívne usilovať.
