Hrdlička (KSS): Podstata volieb

0
Jozef Hrdlička, predseda Komunistickej strany Slovenska (KSS) (Autor: SITA)

O tom,  že sa blížia hovorí množstvo politickej reklamy ktorá sa stále vo väčšom množstve na nás valí. Všetko v prírode i v ľudskej spoločnosti sa vyvíja. Tak aj nadobúdanie a upevňovanie politickej moci v štáte,  realizované prostredníctvom volieb má čoraz viac sofistikovanejšie pozadie a scenáre dosahovania dopredu stanovených cieľov. Naša občianska skúsenosť s tvorbou verejnej mienky,  politikou, politickou mocou  a vládnutím vôbec  nám odokrýva skutočnú tvár parlamentnej demokracie,  ktorú možno definovať niekoľkými zásadnými charakteristikami.

Skutočná moc v spoločnosti je v rukách ekonomických elít a nie politikov a politických strán. Ak si niekto myslí, že politickú moc v krajine majú politici a politické strany, ktoré vo voľbách volíme, je buď naivný, neinformovaný alebo z odpustením „blbý“. Samozrejme aj v tomto ohľade je výnimka možná, ktorá však potvrdzuje toto pravidlo. Posledných 26 rokov sme boli svedkami vznikania nových politických strán. Mnohé s nich boli zakladané účelovo na jedno dve použitia. Jeden deň vznikli, na druhý deň boli prezentované ako spása pre Slovensko a na  tretí deň boli súčasťou vlády. Politické strany zväčša  vznikajú na objednávku a sú financované ekonomickými elitami, ako dobrý podnikateľský plán. Často je tu vplyv a záujem aj z poza hraníc Slovenska. Takto vytvárané a financované politické strany a následne z nich vytvárané parlamenty a  vlády slúžia nie svojim voličom, ale svojim sponzorom a ekonomickým tútorom.

V nadväznosti na konštatované treba zdôrazniť aj fakt, že dochádza k absolútnemu stieraniu rozdielov medzi politickými stranami, medzi politickou pravicou a politickou ľavicou. Takmer všetci hovoria o rodine, o vlasti, o práci o sociálnych istotách a čo je podstatné, „pracujú či robia pre ľudí“! Všetci slovne a svorne bojujú proti korupcii, klientelizmu a bojujú za právny štát.  Všetko sa to deje cielene. Tu vôbec  nejde o to splniť čo sa sľubuje  ale sľúbiť to čo chcú ľudia počuť, získať mocenské pozície a parazitovať na celej spoločnosti. Jediný rozdiel medzi  jednotlivými úspešnými politickými stranami je v tom, či bezohľadne sledujú len svoje úzke záujmy, alebo čo to, nejakú tu  omrvinku s toho bohatého válova  svojim voličom pohodia. Nejde im však o ľudí, ani o lepšiu perspektívu spoločnosti, ale len o tu svoju perspektívu.

Zámerne je vyvolávaná nechuť a nezáujem ľudí o veci verejné. Parlamentná demokracia a vývoj po novembri 1989 priniesli apatiu občanov gigantických rozmerov. Nerealizované sľuby a vízie presvedčili mnohých o bezvýchodiskovej situácií a o zbytočnosti občianskeho angažovania sa. Faktom je, že sú aj takí,  ktorí pod vplyvom ťažkej sociálnej situácie všetko  ignorujú.  Výsledkom je fakt,  že parlamentných volieb sa zúčastňuje len niečo okolo 50% oprávnených voličov. Z vlády väčšiny sa tak stáva vláda zvolená menšinou.

Tí, čo sa volieb zúčastňujú, sú pod intenzívnym vplyvom psychologického pôsobenia a robí sa všetko pre to, aby sa dostali do pozície „tupých baranov“, s ktorými sa dá ľahko manipulovať.

Položme si otázku: na základe čoho sa voliči v prevažnej miere  rozhodujú vo voľbách? V mnohých prípadoch to nie je o programových cieľoch a víziách politikov a politických strán, ale o frekvencii ich objavenia sa na televíznych obrazovkách či na veľkoplošných paneloch. Média, hlavne tie mienkotvorné už dopredu favorizujú vyvolené politické strany,  ktoré zapadajú do kariet politickým scenáristom. Rovnako tak sú dopredu označení tí, ktorých nemá význam voliť, lebo „volebný hlas prepadne“. Práve v tomto dôležitom momente zohrávajú priam rozhodujúcu  úlohu množiace sa  preferencie  politických strán a rôzne povolebné kombinácie a komentáre dobre zaplatených politických analytikov. Takto je možné podporu  nejakého  politického  subjektu umelo vyzdvihnúť a držať  nad 5% hranicou a iný politický subjekt úplne  „zadupať do stratena“. Média vytvárajú z kandidujúcich politických subjektov skupiny vyvolených  a skupiny „okrajových, zbytočných a menejcenných“. Občan je v zajatí médiokracie a nakoniec, v drvivej väčšine prípadov bez toho aby si to pripustil, sa rozhoduje a volí tak, ako je určené. Obrovské ekonomické zdroje, mediálny vplyv, miesto a priestor v politickom scenári povolebných scenáristov – sú tie rozhodujúce podmienky, zaručujúce volebný úspech.

Veľmi účinnou zbraňou v ovplyvňovaní politickej verejnej mienky a zachovávania momentálneho stavu vecí   je tzv. „zadržiavanie mlčaním“. Súčasná „demokracia“ vyvinula úžasnú metódu postupnej diskvalifikácie tých sociálno-politických názorov,  ktoré sú v zásadnej opozícií tých súčasných a sú reálnou alternatívou panujúcich spoločenských pomerov. Deje sa to ich  absolútnym informačným blokovaním či mlčaním, v zmysle hesla „zíde s očí zíde z mysle“.

Jediným spôsobom ako sa vymaniť  s tejto psychologickej atmosféry a zajatia zaužívaných stereotypov je poznanie týchto a mnohých ďalších princípov liberálnej demokracie. Dôležité je  vybrať si z tých politických  alternatív,  ktoré nie sú dielom kapitálových skupín ale  vychádzajú zo skutočných záujmov občanov a spoločnosti a hľadajú reálne odpovede na otázky o bezprostredných a perspektívnych smeroch rozvoja Slovenska.

Jozef Hrdlička, predseda KSS

- Reklama -