Verí svojim za akýchkoľvek okolností a nevidí, nechce vidieť, že tí „jeho“ majú vlastne ľavicové hodnoty na háku. Necháva sa opiť nesystémovými rožkami „sociálnych“ balíčkov.
A čo pravicový volič? Ani v čase pôsobenia silnej pravicovej osobnosti, akou bol Mikuláš Dzurinda či neskôr Iveta Radičová nevedel pravicovému „zlepencu“ odovzdať 40% tak, aby mohla vzniknúť pravicová vláda jednej strany.
Je pravda, že pravica v súčasnosti nemá takú výraznú osobnosť, ktorá by pravicu dokázala zjednotiť. Každý predseda v spektre strán hlásiacich sa k pravicovým hodnotám (len či naozaj?) zdôvodňuje svoju hru na vlastnom piesočku záujmami a požiadavkami svojich voličov (len či naozaj?).
Zdôvodnenia seba opitosti sú opreté o politickú matematiku nazývanú PREFERENCIE. Ale čo pravicové hodnoty? Bude spokojná časť pravicových voličov tej ktorej pravicovej strany, ktorá v prípade nutnosti vytvorenia vládnej koalície pôjde do vlády so Smerom len preto, že sa dostane k odrobinkám v podobe vládnych trafík a trafičiek? (a pozor v hre je ešte SNS, takže môžu zuby klepnúť naprázdno).
V súvislosti s doteraz napísaným, a napriek mnohým pokusom k nemožnosti prehovoriť veľkých pravicových lídrov k „zlepencu“, navrhujem pravicovému voličovi na hlavu postavený nápad (keď už je všetko v pravici postavené na hlavu).
Ak má ísť o radikálnu zmenu, ak majú byť po parlamentných voľbách pri moci PRAVICOVÉ HODNOTY, poďme všetci pravicoví voliči voliť JEDNU pravicovú stranu, ktorú si zástupcovia voličov pravicových strán vyžrebujú na spoločnom predvolebnom stretnutí (napríklad v Spišskej Novej Vsi).
Mohlo by byť aj za účasti predsedov pravicových strán. Keď sa už nechcú a nevedia dohodnúť sami predsedovia strán, voliči by mohli dokázať, že pravicové víťazstvo je možné! Prezidentské voľby to ukázali a dokázali (ušetrilo by sa aj na kampani…).
Celkom na záver, bol by som zvedavý, či aj Trójske kone sa budú hlásiť k pravici. :)
Ján Greššo
kandidát č. 2 do parlamentných volieb za Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník (č. 4)
