Opodstatnenosť novej doktríny zdôvodňoval prezident Ukrajiny Petro Porošenko tým, že aj za posledným masakrom pred budovou krajinského parlamentu je Moskva. Podľa neho, za všetko zlé čo sa na Ukrajine odohráva, nesie zodpovednosť, len a len a iba Moskva.
Kto čo len trochu sleduje situáciu na Ukrajine, a používa zdravý rozum vie, že napriek zložitým vzťahom, Rusko o. i. stále dodáva na Ukrajinu uhlie, naftu, dokonca plyn za zvýhodnenú cenu. (1 000 kubíkov za 252 dolárov).
Je paradoxné, že Porošenko označuje Rusko za úhlavného nepriateľa, ale nerozpakuje sa od takéhoto štátu prijímať pomoc. Vrcholom absurdnosti už naozaj je, vyjednávať a žiadať od Moskvy zľavy na dodávky plynu, trpezlivosť pri splácaní záväzkov a napokon uvaliť na Rusko nové sankcie. To je bezcharakternosť a arogancia najhrubšieho zrna zo strany Kyjevských pohlavárov. Je to o. i. tiež prejav neonacistických chúťok a pochlebovanie USA, čo v prijatom dokumente vyjadrili tiež túžbou, stať sa súčasťou agresívneho vojenského paktu NATO. V zapätí po schválení novej doktríny, štátna bezpečnosť na Ukrajine vytvorila v rámci generálnej prokuratúry oddelenie, ktoré má vyšetrovať „ruskú inváziu.“
Celé toto divadlo vyznieva priam komicky, keď to človek zrovnáva s výsledkami prieskumu poslancov Francúzkeho Národného zhromaždenia a Senátu, ktorí v zmysle uznávania priamej demokracie niekdajším prezidentom Francúzska Charlesom de Gaullom, navštívili Simferopoľ a Jaltu, aby na vlastné oči posúdili skutočný život a stav demokracie na Kryme.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia už pred návštevou vyjadrovalo pobúrenie zo správ o plánovanej návšteve a varovalo pred dôsledkami tejto návštevy. Vo svojom oficiálnom vyhlásení strašilo o nerešpektovaní ukrajinských zákonov a politiky EÚ, o neuznaní okupácii Krymu Ruskom.
Po návrate z návštevy, poslanci ústami členky francúzskeho parlamentu, ktorá spolu s ďalšími desiatimi poslancami Národného zhromaždenia a Senátu sa zúčastnila na ceste do Simferapoľa a na Jaltu konštatovali: „Na Kryme žije šťastný národ, ktorý sa vrátil do Ruska.“Podľa vyjadrenia vedúceho delegácie Thierry Marianeho „bez úspešného referenda by Krym postihol rovnaký osud ako obyvateľov Luhanska a Slovianska.“
Výsledok návštevy a konštatovanie účastníkov samozrejme pobúrilo oficiálnych predstaviteľov Kyjeva a Bruselu. Paradoxne sa k takým nárekom pridala aj vláda v Paríži preto, že poslanci z ľavého i pravého politického spektra získali informácie a pravdu o Kryme priamo na tvare miesta, hlavne medzi mladými ľuďmi, ktorí potvrdili, že pričlenenie k Rusku považujú za šťastné a výhodné rozhodnutie.
Žiaľ, že túto reálnu pravdu predstavitelia západných štátov na čele s USA neuznávajú a popierajú tak samotnú podstatu a zmysel skutočnej demokracie.
Zistenie poslancov opäť ukázalo, že Západ sa nikdy nedokázal a nedokáže pozrieť pravde priamo do očí. Do nekonečna omieľa svoje propagandistické klamstvá a lži o Ruskom nebezpečenstve a ohrození svetového mieru. Robia tak presne podľa známeho slovenského porekadla: „Zlodej kričí, chyťte zlodeja.“ V tomto kontexte slová niekdajšieho prezidenta Francúzska Charlesa de Gaula, že „vôľa ľudu nadovšetko“ znejú paradoxne až ironicky.
