Viac ako 26 ročné skúsenosti nás však jednoznačne presviedčajú, že celé to obdobie bol volič až na poslednom mieste. Neúnavne nás presviedčali, že „nápravu chýb“ socializmu a rast životnej úrovne je možné zabezpečiť iba vstupom medzi vyspelé štáty Európskej únie a do NATO. No a kto by sa nechcel mať lepšie ?! Ľudia uverili klamstvám a volili strany, ktoré im ten „raj“ na zemi sľubovali. To bol ten pravý dôvod, že po novembrovej eufórii, „vďaka“ pravicovým stranám sme sa neuveriteľnou rýchlosťou rútili do chomúta NATO, čo malo byť zárukou bezpečnosti, a následne, v záujme „rozvoja ekonomiky, rastu životnej úrovne, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci a solidarity“ do veľkej rodiny európskych krajín. Po skúsenostiach, každý z nás môže zodpovedne porovnávať a hodnotiť. Dlho sme boli nútení počúvať o celosvetovej kríze, pre ktorú je potrebné maximálne šetriť a prijímať reformné i nepopulárne opatrenia. Politici nás nútili uťahovať si opasky, získavali zahraničných investorov, ktorí nám mali pomôcť. Opak sa stal skutočnosťou! My sme chudobneli a zisky plynuli a naďalej plynú do zahraničia.
Ešte ani neodznela finančná kríza a už je tu ďalšia, tzv. utečenecká, v ktorej sa v plnej nahote ukazuje, že ako dnešní lídri EÚ a politici vôbec, chápu zásady spolupatričnosti, vzájomnej pomoci a solidarity, ktoré nahradili nezmyselnou diktatúrou silnejších a bohatých štátov.
Tak napríklad, za absolútny nezmysel (čo potvrdzuje dnes už väčšina členských štátov) možno považovať rozhodnutie o stanovení utečeneckých kvót pre jednotlivé štáty EÚ. Hrubým nezmyslom bolo a ostáva na základe ukrajinskej krízy, podriadenie sa záujmom USA a uvalenie sankcií na Ruskú federáciu, ktoré viac poškodzujú samotnú Európu ako Ruskú federáciu a naopak, posilňujú ekonomiku USA. Je to jasným svedectvom proamerickej politiky, podpory oligarchov a neofašistického režimu na Ukrajine. Ukážkou protiľudového rozhodovania, je koketovanie európskych byrokratov s USA o podpise Zmluvy o transatlantickom partnerstve, známej pod skratkou TTIP. Už samotné vyjednávanie prebieha bez účasti tých, ktorých sa bude týkať. Mnohé skutočnosti zmluvy sú dôsledne utajované a predstavujú pre nás obrovskú hrozbu v oblasti potravinárstva, kozmetiky, zdravia, ale tiež pre zamestnanosť, mzdy, sociálne istoty a hospodársky rast.
Európa má napríklad ďaleko vyššie sociálne, zdravotné a enviromentálne štandardy ako USA. Napr. 70 percent amerických potravín obsahuje geneticky modifikované potraviny, 40 percent obsahuje chemikálie, ktoré ohrozujú ľudský hormonálny systém. Vyše 90 percent hovädzieho mäsa je vyprodukované pomocou rastových hormónov, ktoré môžu spôsobovať rakovinu a pod. O tom však byrokrati v Bruseli a špičkoví politici EÚ, ale i naši zaryto mlčia! Naliehajú, aby dohoda bola čím skôr podpísaná, čo by umožnilo Európsky priestor zahltiť tovarmi (šmejdom) USA. Najnebezpečnejšie je, že nadnárodné korporácie, na základe zmluvy by nás mohli legálne zotročovať. Preto tak dôsledne utajujú jej skrytý mechanizmus, „Urovnávanie sporov medzi štátmi a investormi.“ V praxi to znamená, že nadnárodné korporácie majú získať právo, na súdoch žalovať vlády, ktoré nebudú uprednostňovať biznis pred ochranou vlastných občanov! Navyše, získali by právo, zúčastňovať sa pri formulácii európskej legislatívy týkajúcej sa potravinovej bezpečnosti, enviromentálnych štandardov, práv spotrebiteľov a pod. Taká je pravda! V našej vlasti budú mať právo rozhodovať americké firmy. Bude to podobná dohoda ako s Vatikánom, kde rozhodujúce slovo má iba Vatikán!
Z uvedeného je zrejmé, že politika EÚ nie je o jednote, o sociálnej spravodlivosti, solidarite, demokracii a mieri! EÚ sa dostala do područia USA v záujme záchrany jej hlúpeho a krachujúceho neoliberalizmu a všetky naše ponovembrové vládnuce strany sa stali poslušnými podporovateľmi obhajoby koristníckych a geopolitických záujmov USA.
To je okrem iného neklamný dôkaz, že naša spoločnosť v rámci EÚ a pod vedením všetkých ponovembrových vládcov napreduje slimačím tempom, ale míľovými skokmi je oberaná o národnú hrdosť a suverenitu. Doplatili sme na klamstvá a lži, ako nám bude dobre po odstránení tzv. totality, po vstupe do NATO a EÚ. Zatiaľ sme sa dožili iba majetkového prevratu, rozpredávania a rozkrádania spoločne nadobudnutého majetku pár zbohatlíkmi, ktorí žiaľ aj našim pričinením, obsadili všetky dôležité funkcie v štáte, poslanecké miesta v parlamente a v europarlamente, aby mohli klamať a podvádzať v záujme zveľaďovania svojho osobného majetku na úkor väčšiny obyvateľov.
Po vyše 26 ročných skúsenostiach, racionálne uvažujúci človek musí konštatovať, že všetky ponovembrové vlády zlyhali. Nemali záujem o skvalitnenie života spoločnosti, ale iba o rast bohatstva zbohatlíkov a samých seba. Ľudia na celom svete už pochopili, že nekonečná honba za ziskom ženie ľudstvo do katastrofy. Peniaze sa stali cennejšie ako ľudský život. Bolo by možné uviesť množstvo konkrétnych príkladov. Za všetky aspoň jeden jediný, ale veľavravný.
Pred rokom 1989 naša krajina bola napríklad sebestačná v poľnohospodárskej výrobe, vo výrobe potravín, bola plná zamestnanosť, bezplatné školstvo a zdravotníctvo, nemali sme žiadnu zahraničnú zadlženosť a pod. Nezamestnanosť, chudoba, bezdomovstvo, prostitúcia, žobráci, exekúcie, boli neznámymi pojmami, podobne ako mnohé ďalšie, dnes denne frekventované a aktuálne.
Nemecká tlač zverejnila, že spolková vláda pre nemeckých občanov stanovila v roku 2013 hranicu chudoby na 1 150 eur mesačne. Znamená to, že každý občan z nižším príjmom má nárok na plnú sociálnu podporu, príspevok na bývanie, energie a ďalšie, až na úroveň dorovnania príjmu do stanovenej hranice chudoby.
Na Slovensku v tom istom období táto hranica bola stanovená vo výške 337 eur. Nie, nepomýlil som sa, dobre čítate 337 eur. To nepotrebuje komentár! Natíska sa však otázka: Sú naši občania horší, keď si nezaslúžia rovnaké príjmy ako v iných štátoch EÚ? Veď výška priemerného zárobku u nás, nedosahuje ani výšku chudoby v Nemecku a v niektorých ďalších krajinách EÚ.
Priepasť medzi chudobnými a bohatými sa naďalej zväčšuje. 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako polovica svetovej populácie, čo predstavuje 3,6 miliardy ľudí našej planéty. To je neklamný dôkaz, že žijeme vo svete, ktorého pravidlá sú nastavené v prospech skupiny tých najbohatších. Aj u nás dnes každý piaty človek žije na hranici chudoby. Tragédiou je, že v roku 2014 sa v kategórii chudobných nachádzalo aj 5,7% pracujúcich občanov Slovenska. Aká je to rovnosť a solidarita? To má niekto uveriť, že budujeme sociálny štát?!
Martin Luther King, americký bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier, povedal: „Skutočný súcit znamená viac, než len hodiť mincu žobrákovi – znamená pochopiť, že treba prerobiť stavbu, ktorá žobrákov produkuje.“
Skôr než pristúpime k volebným urnám, pouvažujme o tejto hlbokej a nepopierateľnej pravde! Voľme tých, čo majú v programe zmenu tohto darebáckeho, väčšinu občanov ožobračujúceho systému! Voľme Komunistickú stranu Slovenska! Voľme číslo 14!
