Komunikácia predstaviteľov slovenskej vlády, týkajúca sa súčasnej obrovskej migračnej krízy, je katastrofálna.
Pri Gabčíkove predstavitelia vládnej strany zlyhali. Nekomunikovali so samosprávou, nekomunikovali s občanmi a poza ich chrbát uzavreli dohodu s rakúskou stranou o tom, že umiestnia do Gabčíkova 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku z radov utečencov zo Sýrie, z Afganistanu a Iraku. Výsledok poznáme – referendum, kde občania Gabčíkova takmer jednohlasne umiestnenie „rakúskych“ azylantov, odmietli. Napriek tomuto odmietnutiu sa slovenská vláda rozhodla ignorovať vôľu občanov a všetko nasvedčuje tomu, že umiestnenie „prvej várky“ utečencov je už tu.
Rysuje sa tu však jeden závažný problém. Z memoranda uzatvoreného medzi rakúskou a slovenskou stranou vyplýva, že nejde ani o udelenie azylu, ani dočasnej ochrany. Pritom podmienky na udelenie azylu by ani neboli splnené, pretože azyl môže Slovenská republika udeliť len žiadateľovi, ktorý vyhlási, že žiada o udelenie azylu na jej území (v danom prípade migranti požiadali o azyl v Rakúsku), a tiež preto, že žiadatelia prichádzajú z bezpečnej tretej krajiny.
Rovnako nejde o udelenie doplnkovej ochrany ani dočasného útočiska, pretože osoby sú žiadateľmi o azyl v Rakúsku; dočasné útočisko sa poskytuje cudzincovi, ktorý oň požiada formou vyhlásenia, pričom dočasné útočisko poskytuje ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky („vláda“) a koná v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie, ktorá, ako vieme, k téme utečencov ešte nezasadla.
V memorande sa uvádza, že sa má ísť o takzvaný tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Podľa tohto ustanovenia policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie je dôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12 písm. b), ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné.
Pojmom „vycestovanie cudzinca nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné“ sa podľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície myslí určitá prekážka vo vycestovaní nezávislá od vôle cudzinca (napríklad cudzinec je dlhodobo hospitalizovaný na lôžku, stratil alebo mu odcudzili cestovný doklad a čaká na vybavenie nového dokladu, alebo mu preložili plánovaný let a končí sa mu platnosť víza či iné závažné skutočnosti a jeho zaistenie nie je účelné).
Tento druh tolerovaného pobytu má len dočasný charakter a umožňuje cudzincom legalizovať svoj pobyt na území Slovenskej republiky dovtedy, kým sa neodstráni prekážka pri vycestovaní.
Podmienkou na udelenie tolerovaného pobytu z tohto dôvodu je, že cudzinec musí podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu sám alebo v zastúpení na úradnom tlačive a musí predložiť písomné zdôvodnenie, prečo nemôže vycestovať z územia Slovenskej republiky, a ak je to možné, predložiť o tom aj dôkaz.
Z uvedeného to vyzerá tak, že prijatie migrantov, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku, nespĺňa podmienky udelenia tolerovaného pobytu.
Zároveň uvedené osoby nespĺňajú podmienky na udelenie tolerovaného pobytu ani z iných dôvodov stanovených týmto zákonom – napríklad ak je tu prekážka administratívneho vyhostenia, alebo ide o maloletú osobu nájdenú na území Slovenska, vyžaduje to rešpektovanie súkromného a rodinného života cudzinca, cudzinec je obeťou obchodovania s ľuďmi, alebo nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich podmienok.
Ak to zhrniem, nie je teda vôbec jasný právny mechanizmus, aký tu bol (alebo mal byť) použitý, ktorý umožňuje prijímať takéto vzájomné dohody na prijatie migrantov. Dokonca sa dá povedať, že príchod utečencov, ktorí už prichádzajú do Gabčíkova, nemá dnes oporu v zákone. Oni, samozrejme, za to nemôžu.
Som presvedčený, že riešenie náporu utečencov, ktorému čelia niektoré štáty Európskej únie, vyžaduje kolektívne rokovania na najvyššej úrovni. Zároveň vyjadrujem poľutovanie nad tým, že k takýmto rokovaniam zatiaľ nedošlo a situácia prerástla do humanitárnej krízy. Stretnutie Rady Európskej únie je však nutné aj z hľadiska možného prichýlenia utečencov na území Slovenskej republiky v rámci európskej solidarity.
Podľa slovenského zákona o azyle sa takáto pomoc môže uskutočniť na základe využitia inštitútu dočasného útočiska, lenže ten, ako som už spomenul, predpokladá najprv rozhodnutie Rady Európskej únie, a potom vlády. Preto je nutné, aby sa pri riešení utečeneckej krízy vláda držala zákonov Slovenskej republiky a ústavy, ktorá hovorí, že štátne orgány môžu konať iba v medziach ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Prichýlenie utečencov bez predchádzajúceho rozhodnutia Rady Európskej únie, ako aj bez žiadosti každého z nich o poskytnutie dočasného útočiska nebude mať oporu v našej legislatíve.
Pomoc Rakúšanom v Gabčíkove sa môže v blízkej budúcnosti ukázať ako blamáž. Namiesto toho, aby si JUDr. Fico dobre robil svoju prácu, vypúšťa po krajine démonov strachu a neznášanlivosti.
