„Slovensko prišlo o veľkú osobnosť a morálny vzor. Otec António nezištne pomáhal všetkým ľudom, nerozlišoval dobrého a zlého. Aj v tých beznádejných, často krát ľuďmi odsúdených prípadoch videl v prvom rade človeka, ktorému treba pomôcť,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo.
Anton Srholec získal v decembri 2014 v rámci Ocenení BSK cenu Samuela Zocha, ktorá je najvyšším ocenením Bratislavského samosprávneho kraja a udeľuje sa osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj Bratislavského samosprávneho kraja a život jeho občanov, obohatili ľudské poznanie, dosiahli vynikajúce výsledky v niektorej z ľudskej činnosti, svojou prácou a postojmi prispeli k rozvoju kraja či jeho reprezentácii.
„Ocenením je aj to, že mnohí ľudia vidia príklad, že niečo robíme a že nie som osamotený. V Bratislave je už dvanásť projektov, ktoré sa starajú o týchto ľudí žijúcich na pokraji a my sme jednými z nich. V každom prípade aj tu starostlivosť o týchto ľudí rastie a chvalabohu dnes už nikto nemusí spať na ulici,“ povedal po získaní Výročnej ceny Samuela Zocha Anton Srholec.
Anton Srholec sa v novembri 2014 na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli, zúčastnil spolu so zástupcami Bratislavského samosprávneho kraja diskusného podujatia pod názvom „November ’89 – Tí, ktorí boli pri tom“. Kultúrnospoločenské podujatie organizovala bratislavská župa pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie. Na podujatí, ktoré prilákalo viac ako sto hostí, nielen zo slovenskej, ale aj českej komunity, vystúpil Anton Srholec ako rečník a predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska. Svojím pútavým rozprávaním priblížili udalosti spred novembra 1989, z obdobia politického a náboženského útlaku, obdobia normalizácie ako aj kľúčové novembrové udalosti a s odstupom 25 rokov zanalyzoval vývoj demokratickej spoločnosti v SR.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Bol rímskokatolíckym kňazom, seleziánom, spisovateľom, charitatívnym pracovníkom, ktorý vždy uprednostňoval život v pravde pred materiálnymi statkami a kariérou. Takmer celý život prežil v opozícií, 10 rokov bol politickým väzňom, odsúdeným na práce v uránových Jáchymovských baniach, sledovala ho Štátna bezpečnosť, niekoľko krát bol preložený, až mu v roku 1985 bol odobraný štátny súhlas na účinkovanie v duchovnej sfére. Po roku 1989 sa už ako dôchodca angažoval v spoločenských a sociálnych organizáciách. V roku 1991 založil OZ RESOTY, ktoré poskytuje strechu nad hlavou desiatkam ľudí bez domova. Ľudia, ktorí stratili miesto v sociálnych štruktúrach tu nájdu prijatie, pochopenie a šancu. Popri sociálnej činnosti sa venoval aj publicistike. Prispieval do rôznych periodík, venoval sa prednáškovej a poradenskej činnosti pri sociálnych projektoch a bol autorom viacerých kníh.
