Mzdy sa majú zvyšovať vždy k 1. januáru – bez ohľadu na to, či na to nemocnica má alebo nemá (viď. napr. asociacianemocnic.sk/2015/07/23/vyhlasenie-ans-zo-dna-22-7-2015/).
Dá sa preto očakávať, že hospodárenie nemocníc sa zhorší: predĺžia sa splatnosti faktúr dodávateľom, odložia sa platby odvodov do Sociálnej poisťovne, zvýši sa strata (viď napr. ekonomika.sme.sk/c/7905310/nemocnice-dlhuju-dodavatelom-pomocok-takmer-130-milionov-eur.html).
Centrálna regulácia miezd nie je dobré riešenie. Vyrábame konflikt, ktorý skôr či neskôr vybuchne.
Tabuľkové mzdy výrazne obmedzujú mzdovú diferenciáciu.
Manažéri (riaditelia, námestníci, primári, vrchné sestry) strácajú možnosť zohľadniť pri odmeňovaní kvalitu, množstvo a náročnosť práce. Centrálne mzdy sú demotivujúce. Ako keď v škole dostanú všetci priemernú známku – aj tí čo sa poctivo učia, aj tí, čo si nerobia domáce úlohy.
Pre ambicióznejších zdravotníkov môže byť takýto rovnostársky prístup pri odmeňovaní dôvodom pre odchod do zahraničia.
Aby bolo na vyššie mzdy, slovenské zdravotníctvo potrebuje splniť dve podmienky:
-
Prostriedky, ktoré už teraz máme treba využívaťčo najefektívnejšie. Exkluzívne podmienky pre vyvolených, netransparentné nákupy, predražené prístroje či falošné recepty dokazujú, že tu máme veľké rezervy.
- Prostriedky, ktoré by do zdravotníctva prišli „navyše“ majú smerovať za kvalitou. Kvalitný lekár, kvalitná sestrička, kvalitná starostlivosť má dostať viac peňazí. Preto potrebujeme DRG (o.i. ako predpoklad na meranie kvality v lôžkovej starostlivosti), e-Health (výmena informácií). Preto potrebujeme nájsť zhodu, čo je kvalita, ako ju budeme merať, ako budeme zverejňovať výsledky.
Predvolebné „riešenia“ sa môžu skončiť len dvoma spôsobmi. Buď ich zruší Ústavný súd, alebo pôjde o podvod. Hoci na prvý pohľad znejú pekne, narazia na tvrdú realitu. Jednoducho sľúbime, ale nesplníme. A problém prehodíme na budúcu vládu.
