V diskusii o výške koeficientov či o tom, na koho sa má zákon vzťahovať, zanikla kľúčová podstata problému. A tou je fakt, že zákon, ktorým SMER hasí predvolebný požiar, môže opäť naraziť na základ právneho štátu – Ústavu SR.
Do júla 2015 ministerstvo tvrdilo, že zákonom môže garantovať mzdy len v štátnych nemocniciach. Opieralo sa rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2013. Práve úprava miezd v súkromnom sektore, a ich nekrytie, bol totiž jeden z dôvodov, prečo Ústavný súd v roku 2013 zrušil zákon vlády Ivety Radičovej.
Napriek tomu aktuálne schválený zákon garantuje mzdy aj v neštátnych nemocniciach. Ak má minister niekde skrytú kvalitnú právnu analýzu, ktorá vysvetľuje prečo je situácia iná ako v roku 2013, mal by ju, pre definitívne ukončenie polemík o ústavnosti, zverejniť. Ale takúto analýzu nikto nevidel a otázka znie prečo.
Aj preto sme sestričkám navrhli iný model. Každé rozumné riešenie medziročného rastu miezd má byť výsledkom dohody nielen sestričiek a ministerstva, ale aj zamestnávateľov – poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a tých, ktorí im platia za starostlivosť, teda poisťovní. Ak by ministerstvo do rokovaní, ktoré vedie so sestričkami, zapojilo aj poisťovne a poskytovateľov, nemuselo by výsledný kompromis a dohodu dávať do žiadneho zákona. Stačila by dohoda podpísaná zástupcami týchto dotknutých strán.
V čom je náš navrhnutý model pre sestričky lepší? Za prvé, nehrozí, že ich mzdy vychádzajúce zo zákona zruší Ústavný súd SR, možno opäť na podnet poradcu premiéra. Za druhé, nehrozí ani situácia, kedy sestričky zvýšenie miezd v reálnom svete nedostanú, alebo ho dostanú na úkor zadlžovania nemocníc, či už verejných alebo súkromných.
Každá z týchto situácií môže nastať, pretože skutočný život je komplikovanejší ako ho vidia politici. Najmä tí, ktorí tri roky sestričky nepočuli a až tesne pred voľbami sa tvária, že nechápu prečo sa im nepáči ministerské, skôr predvolebné ako odborné, riešenie otázky miezd.
V prípade nami navrhovanej dohody je tiež dôležité, že takéto riešenie umožní odmeňovať za kvalitu.Súčasťou dohody by totiž mohlo byť aj nastavenie indikátorov kvality, ktoré umožnia vyššie mzdy predovšetkým tam, kde je kvalitná starostlivosť a spokojný pacient. Na tom, že zaplatíme merateľne kvalitnému lekárovi aj sestričke viac, nie je nič zlé. Ministerstvo však túto obrovskú príležitosť na zásadnú zmenu v zdravotníctve v prospech pacienta zjavne trestuhodne nevyužilo.
Na záver už len jedna poznámka. Všetkým nám je jasné, že SMER nedovolí, aby mu akýkoľvek štrajk zobral v marci hlasy voličov. Najmä ak ide o štrajk v oblasti, ktorá sa za štyri roky vládnutia SMER-u stala synonymom korupcie a zlyhania štátu. A to aj pre veľkú časť voličov vládnej strany.
A hoci systémové riešenia problémov nepatria k silnej stránke súčasnej vlády, tu by mohla skúsiť spraviť výnimku. SMER by mal totiž zvážiť, či chce o rok či dva opäť traumatizovať sestričky, pacientov a celú verejnosť štrajkom a napätím v zdravotníctve. K tomu totiž príde, ak sa preukáže, že zákon bol od svojho počiatku protiústavný. A zatiaľ tomu mnohé nasvedčuje.
