Aj keby som uveril, že títo dvaja odbojári zakladali Smer s úprimnou pohnútkou, že to bude moderná sociálno-demokratická strana, neverím, že s takouto pohnútkou sa stotožnila aj väčšina zakladateľov.
Nemôžem si pomôcť, ale z ich aktuálnych verejných vyhlásení mám dojem, akoby nám chceli povedať, že Smer zišiel z cesty. Akoby chceli varovať vedenie strany, že je na šikmej ploche, že treba urýchlene urobiť nápravu, kým je ešte čas.
V tomto vidím priam systémový omyl.
Sudičky Smeru vložili do kolísky dve základné vlastnosti a tie sa časom rozvinuli do dnešných obludných rozmerov. Nebola to pritom žiadna sociálna demokracia. Bol to populizmus a zneužívanie štátu na osobné obohacovanie sa.
Vieme, na čo bol potrebný populizmus, ktorý začal neslávnou kampaňou o holých zadkoch. Na získanie podpory más a moci. A vieme aj to, že na začiatku bolo predávanie štátnych funkcií a získavanie miliónov na „rozbeh“ vlastnou hlavou. Strana Smer-SD ako sociálna demokracia, ktorá zišla z cesty, je len jeden veľký mýtus.
Europoslanci Zala a Flašíková-Beňová sú skrátka v nesprávnej strane. A vyzerá to tak, že od samého začiatku. A nie práve príjemná pravda je aj to, že miesto zápasu o sociálno-demokratický charakter Smeru sa rozhodli odísť do europarlamentu.
Musím však uznať, že takto dlho vodiť za nos nielen voličov, ale aj ľavicových intelektuálov vyžaduje majstrovstvo. Robert Fico bol v tomto skutočný majster. Integroval celú ľavicovú scénu pod jednu strechu. Smer však nie je ľavicou, ale zoskupením oportunistov, ktorým by poslúžila akákoľvek ideológia, ktorá vie prilákať hlasy. To sa im žilo bez skutočnej sociálno-demokratickej opozície!
Malo to však aj pozitívny efekt, hoci neželaný – marginalizáciu slovenských komunistov, ktorí dajú o sebe vedieť akurát vtedy, keď čas od času glorifikujú nejakého svojho zločinca.
OK, keď Smer nie je sociálna demokracia, tak kde je na Slovensku moderná ľavica – nie tá marxisticko-leninská, ale sociálnodemokratická?
Veľa sa hovorí, čo všetko Smer napáchal a pácha. To je tá materiálna stránka poruchy.
Nuž ale načim hovoriť aj o tej neviditeľnej – ako málo alebo skôr nič urobili preto, aby kultivovali myšlienky modernej európskej ľavice na Slovensku, aby u svojich voličov pestovali ducha pre sociálnu spravodlivosť, vládu zákona a fungujúcu trhovú ekonomiku, založenú na širokom spoločenskom konsenze. Miesto toho vytvorili ľavicovú potemkinovskú dedinu, kde sa môže operovať aj s tými najnižšími ľudskými pudmi – triednou nenávisťou či otvoreným rasizmom.
Takže ešte raz: Čo so sociálnou demokraciou na Slovensku? Úprimne povedané, neviem. Tie doterajšie pokusy nestoja za reč. Najúspešnejší z nich, SDĽ, získal v roku 2010 dva a pol percenta, 99 percent úplne prepadlo a Eduard Chmelár stroskotal ešte skôr, ako vznikol.
Som si celkom istý, že hodnoty sociálnej spravodlivosti – mám na mysli to, že ľudia sú si pred zákonom rovní, a tiež fungujúce trhové hospodárstvo patria do repertoáru moderných liberálov, aj tých ľavicovejších. A rovnako empatia k potrebám rôznych menšín – názorových, národnostných i sexuálnych.
Ako liberál si uvedomujem, že podstatná časť politických sporov sa vedie o kvalitu verejného priestoru. To sú tie verejné školy, verejné zdravotníctvo, ale aj verejné parky, verejné cesty a kultúrne stánky. Obávam sa, že pri nich je aj trh prikrátky a nemá riešenia, ktoré by boli vyhovujúce pre všetkých. Aj bohatých, aj chudobných.
Kvalita verejného priestoru sa stáva najväčšou výzvou pre slovenskú politiku – tam sa budú testovať osobné charaktery i ponúkané riešenia.
https://dennikn.sk/491712/boris-zala-aj-kalinak-moze-prispiet-zbrzdeniu-protofasistov/
