Takže takto. V pondelok mi prišlo z prokuratúry definitívne vyrozumenie, že ma nebudú stíhať za schvaľovanie údajného trestného činu Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza, ktorý mal spočívať v pomaľovaní Biľakovho pamätníka v Krajnej Bystrej červenou farbou. Považujem za neuveriteľné, že sa v tejto krajine môžu odhaľovať pamätníky potentátov zločineckého komunistického režimu. Ešte nechutnejšie je, že ľudia, ktorí sa proti tomu postavia a protestujú proti tomu, môžu byť trestne stíhaní. Preto sme spolu s Peter Osuský, Ivan Kuhn, Juraj Petrovic, Viera Dubacova, Lucia Štasselová, Juraj Smatana, Rado Sloboda a ďalšími zverejnili vyhlásenie, že schvaľujeme čin Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza. A keďže schvaľovanie trestného činu je trestným činom tiež, boli sme sa spolu s Petrom Osuským udať na Generálne prokuratúre. Polícia nás v tejto veci odmietla stíhať. Podal som voči tomu sťažnosť. Prokuratúra moju sťažnosť odmietla. Tým som vyčerpal všetky riadne prostriedky, ako sa za Petra a Ľuboša postaviť iba schvaľovaním ich “činu”. Peter a Ľuboš sú trestne stíhaní naďalej. Slová už evidentne nestačia, sú potrebné skutky. Dnes som si vo Svidníku kúpil plechovku červenej farby a štetec. A bol som sa v Krajnej Bystrej pozrieť, či tú tabuľu ešte stále nedali dolu. Nedali. Zajtra sa tam vrátim a zatriem ju červenou farbou. Aj v prípade, žeby mi v tom niekto zabránil, spácham rovnaký čin ako Peter a Ľuboš prinajmenšom v štádiu pokusu. A podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona ” Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.” Čiže ak súd osdúdi Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza na akýkoľvek trest, bude musieť na rovnaký trest odsúdiť aj mňa. Keď nestačí schvaľovanie, je potrebné pristúpiť k natieraniu.
