Čurma (SNS): Nevyužitý potenciál slovenskej biomasy

0
Slovenská národná strana (Autor: SNS)

Obnoviteľné zdroje energie sú formou zabezpečenia diverzifikácie väčšieho rozloženia energetických zdrojov. Táto forma výroby energie pravdepodobne v najbližších desaťročiach nepokryje celkový dopyt na trhu, ale dlhodobo sa smeruje k jej čoraz väčšiemu využívaniu. Poučenie priniesla najmä plynová kríza v roku 2009, kedy si Slovensko uvedomilo svoju energetickú závislosť a zároveň jej krehkosť. Vzhľadom na zásoby jednotlivých energetických zdrojov na území Slovenskej republiky je nutné upozorniť, že jedinou možnosťou zníženia energetickej závislosti sú práve obnoviteľné zdroje energie. Treba ale zvážiť dôsledky jednotlivých rozhodnutí pri jej výrobe, keďže sa čoraz častejšie stretávajú s nevôľou laickej či odbornej verejnosti. Ako príklad možno uviesť masívnu výstavbu elektrární s fotovoltaickými článkami po celom Slovensku zhruba okolo roku 2010, kedy plochy pre ich umiestnenie zaberali zväčša veľmi úrodné pôdy.

Európska únia dlhodobo smeruje k čo najväčšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie v oblasti energetiky. Plánovaným cieľom je dosiahnuť to, aby do roku 2020 bolo v každej krajine vyprodukovaných 20% energie z obnoviteľných zdrojov. Tento cieľ sa Slovenská republika snaží napĺňať, ale z dlhodobého ekonomického, či enviromentálneho hľadiska to nepostačuje. Z hľadiska potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku môžeme jednoznačne určiť, že najväčší má energia z biomasy, ďalej vodná, geotermálna a slnečná energia.

Produkcia biomasy je na Slovensku primárne cielená najmä v lesnom hospodárstve (lesné odpady) a poľnohospodárstve (slama, poľnohospodárske odpady). Z hľadiska zachovania lesného potenciálu Slovenskej republiky je ale potrebné podotknúť, že výrub prebiehajúci v posledných rokoch je enormný a vo veľkej miere zaťažuje životné prostredie. Výrub prebieha zväčša formou holorubu, ktorý je badateľný vo všetkých častiach Slovenska a často je tak zreteľný, že je ho vidieť zo vzdialenosti niekoľko desiatok kilometrov. Preto je produkcia biomasy na Slovensku z lesných porastov tragédiou, keďže často sa ťaží drevo najmä na štiepku.

Forma pridelenia dotácií a konkurenčná nevýhoda na poľnohospodárskom trhu, ale aj ďalšie vplyvy povoľujú, resp. nútia poľnohospodárov svoju pôdu nevyužívať pre primárny účel – produkciu potravín. Vo veľkej miere sa schyľujú k pestovaniu energetických plodín – repka, kukurica, alebo len k úprave pôdy (za účelom získania dotácií). Preto na Slovensku vzniká čoraz viac nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy, zväčša nižšej kvality. Táto pôda je dlhodobo poddimenzovaná a zväčša sa o ňu nejaví záujem z dôvodu jej nižšej bonity.

Táto pôda ale predstavuje potenciál pre pestovanie rýchlorastúcich drevín, ktorých sa na Slovensku pestuje veľmi málo. Z hľadiska návratnosti sú dlhodobejšie a pri ich pestovaní je potrebný značný kapitál na techniku, preto sa o toto pestovania nejaví veľký záujem. Je veľmi dôležité z dlhodobého hľadiska zmenšiť obmedzenia pri pestovaní rýchlorastúcich drevín a podporiť miestnych výrobcov, keďže poskytujú Slovensku nielen väčšiu energetickú nezávislosť, ale dopomáhajú aj k udržaniu jedného z našich najväčších pokladov – lesov.

(Autor je predseda MO SNS Dúbravka, okres Michalovce.)

- Reklama -