Na jeseň sme nemali núdzu o zrážky, pomohlo to ešte poľnohospodárom vylepšiť tohoročné úrody?
Čo sa týka priamo výnosov, žiaľ už bolo po „hodine dvanástej“. Sú regióny, kde sú priemerné úrody kukurice 3 tony z hektára a to hovorí samé o sebe. Možno, keby bola dlhá a teplá jeseň, pri objemových krmivách ako lucerna a trávy by ešte mohla byť nejaká tá výdatnejšia posledná kosba, ale aj tá by dokázala len zmierniť katastrofálny výpadok v tomto roku.
Plánuje ministerstvo pomôcť priamo poľnohospodárom pri sanovaní strát spôsobených suchom?
Pravdou je, že v suchých rokoch, akým bol aj tento rok, sa zíde každé euro. Komoditné zoskupenia volajú po nejakej kompenzačnej podpore, a majú pravdu. Situáciu farmárom komplikuje aj to, že sú extrémne rozdiely nielen medzi regiónmi, ale aj v rámci nich. Suchom bol najviac postihnutý juhozápad krajiny, pričom na východe bolo vody dostatok. Myslím si, že by sa mali nájsť dodatočné zdroje v rozpočte z rezervy – ako napr. koncom minulého roka pre pestovateľov hrozna – na pomoc najviac postihnutým odvetviam, resp. regiónom. Sucho, resp. sanovanie následkov sucha bez zdrojov nepôjde. Otázka znie: odkiaľ ich zobrať? Preto si myslím, že je najvyšší čas otvoriť a natrvalo doriešiť otázku tzv. národnej obálky – čiže podpory financovanej priamo zo štátneho rozpočtu. Poľnohospodári na Slovensku majú široko ďaleko neporovnateľne najnižšiu domácu podporu oproti susedným štátom. Stačí sa pozrieť do Česka, o Maďarsku ani nehovoriac… Ak porovnáme podmienky v poľnohospodárstve a situáciu s Českom, naša národná obálka by mala byť niekde na úrovni 70 miliónov eur.
Čo na to ministerstvo financií?
Myslím si, že pri rozumnej argumentácii o potenciálnych prínosoch z takto použitých peňazí by sa zdroje mohli nájsť. Pre zaujímavosť, 70 mil. ročne nás stojí výpadok DPH zo zníženej sadzby pri niektorých vybraných potravinách. Od začiatku bolo pritom jasné a teraz je to už aj potvrdené, že spotrebiteľ vôbec nepocítil, ani nezaregistroval zníženie koncových spotrebiteľských cien kvôli nižšej DPH. Medziročné kolísanie cien vstupných surovín, obalov, energií je bežne na úrovni 30-50 % a spolu s obchodnými praktikami- stratégiami predajcov úplne prekrýva vplyv nižšej DPH. Tých stratených 70 mil. by sa mohlo napr. použiť priamo v prvovýrobe, ktoré by sa potom vracali v podobe zvyšovania produkcie, vo zvyšovaní konkurencieschopnosti a zamestnanosti. V konečnom dôsledku jedine zefektívnenie výrobno-spracovateľských procesov vedie k udržateľnému znižovaniu cien. Keď si ministerstvo stanoví, ktoré odvetvia chce podporiť, budú hneď jasné aj nástroje, akými to zrealizovať.
Je potrebné poznamenať, že ministerstvo riadi jedna z koaličných strán, čo samozrejme v plnej miere akceptujeme, našťastie názorovo sa máme k sebe blízko. Znovuzavedenie podporovanej tzv. červenej – dnes už možno skôr nazvime „zelenej“ nafty – nakoľko by mala byť určená primárne pre živočíšnu výrobu a nekomerčné rastliny pre ohrozené odvetvia prvovýroby -, podobne ako spustenie spolufinancovania manažmentu rizík spojených s klimatickými príčinami pre celé spektrum prvovýroby, to sú podľa nás cesty, kde použiť peniaze aby ich účinok bol trvalo udržateľný.
V druhom prípade hovoríme o neustále avizovanom rizikovom fonde?
Zjednodušene povedane áno, ale myslím si, že názov rizikový fond skôr dobre znie, jeho realizovateľnosť ku všeobecnej spokojnosti je už otáznejšia. Zásadným problémom vždy je, kto naplní rozpočet fondu a kto môže, alebo bude z neho čerpať. Samozrejme sa očakáva, že štát bude priebežne napĺňať kasu a postihnutí potom z toho budú čerpať. Takto žiaľ tento systém nemôže ekonomicky fungovať. V každom prípade to musí byť produkt, ktorý bude ekonomicky trvalo udržateľný a k tomu spravodlivý ale aj solidárny a účinný. Keď sa nad tým tak zamyslíme, v podstate rozprávane o forme poistenia. To však musí spĺňať niektoré základné kritériá.
Zo strany prvovýroby to musí byť dostatočne veľký počet poistených subjektov – optimálne všetci prvovýrobcovia. Poistiť by sa mali všetky udalosti spojené s klimatickými zmenami, hlavne tie, ktoré dnes poisťovne nepoisťujú, ako je napríklad sucho alebo spodné vody. Štát by mal prispieť vo forme podpory poistenia, ako tomu bolo aj v minulosti.
Kedy by sa to mohlo stať realitou?
Dúfam že už na budúci rok. Je to predovšetkým na ministroch financií a pôdohospodárstva aby našli cestu, ako sa tých 70 miliónov objaví budúcoročnom rozpočte.
