Ako keď vám niekto núka plyšového medvedíka k nákupu nekvalitného, predraženého benzínu. Dostanete zníženú sadzbu DPH na rožky, keď na základný úkon v nemocnici čakáte mesiace. A keď už konečne prídete na rad, s vlastným mydlom, uterákom a toaletným papierom zbalenými
v igelitke, tak vás pošlú domov, lebo sa v nemocnici nekúri. Pri teplote 8°C by sa Vám predsa len zle čakalo na operáciu a ešte horšie z nej zotavovalo.
Mojím favoritom z posledného balíčka vlády zostávajú sociálne byty pre učiteľov. Ďakujeme pán premiér, že ste nás takto otvorene a bez okolkov zaradili medzi „socky“. Iróniou je, že práve nárok na sociálny byt azda najlepšie odzrkadľuje skutočný štatút učiteľa v slovenskej spoločnosti. A budú sa stavať do štrajkovej pohotovosti, nevďačníci!
Keby to s tými sociálnymi balíčkami aspoň nebolo tak, že jednou rukou sa dáva a druhou (čo najnenápadnejšie) berie. Napríklad študentom, ktorým pán premiér pred rokom za zvuku fanfár ohlásil, že môžu cestovať vlakom zadarmo. Zároveň však jedno z prvých opatrení, prijatých za vlády toho istého premiéra, študentov zaťažilo odvodmi, pokiaľ si chcú popri štúdiu zarobiť brigádou. Či je to stredoškolák, praxujúci cez letné prázdniny v pekárni či za výrobnou linkou, alebo vysokoškolák, deliaci svoj čas medzi cviká, prednášky a part-time job, okrem obligátnej dane z príjmu odvedie do štátnej pokladnice aj odvody na starobné a invalidné poistenie (akoby im, chudákom, keď dovŕšia šesťdesiatku, zostalo niečo z toho na dôchodky).
Keď sa pracujúceho študenta opýtate, prečo namiesto užívania si komfortu bezstarostného bohémskeho života študujúcej mládeže väčšinu svojho voľného času venuje práci, spravidla dostanete veľmi podobné odpovede. Buď študent pochádza zo skromnejších pomerov, a brigádou sa pokúša odľahčiť tesný rodinný rozpočet, alebo si nájde prácu v snahe nadobudnúť praktické skúsenosti, ktoré mu škola poskytne len výnimočne, a tak zvýšiť svoju hodnotu na pracovnom trhu (alebo vôbec šancu zamestnať sa, v konkurencii množstva titulovaných absolventov, zapĺňajúcich čakárne na úradoch práce).
Oba dôvody považujem za rovnako ušľachtilé a chvályhodné, a normálne mi príde študentov v ich snahe podporiť, a nie im hádzať polená pod nohy. Že jasné, zarob si, ale tretinu ti zoberieme, dobre? Veď vieš, treba zaplatiť vlaky zadarmo tým šťastlivcom, ktorí ich reálne využijú…
Áno, vlaky zadarmo sú super. Sú však len slabou náplasťou, pokiaľ štát študentom neposkytne fungujúce a kvalitné služby. Som totiž presvedčená, že ak by od slovenských škôl dostali to, čo od nich očakávajú, za lístok na vlak by si radi zaplatili. Napokon, koľko by ušetrili na tom, keby za kvalitným vzdelaním nemuseli cestovať do zahraničia.
