Dnes zisťujeme, že demokracia je len ideálom alebo skôr utópiou v reálnych podmienkach pod vládou tohto človeka.
No čo je zarážajúce je fakt, že sa od definície demokracie čoraz viac vzďaľujeme, a to od roku 1989 až dodnes. Demokracia by v samej podstate mala byť vládou ľudu. Tak ako som už napísal, u nás demokracia nie je a pokiaľ tu budú vládnuť jednotlivé mocenské skupiny, tak sa k nej ani zďaleka nepriblížime.
Demokracia, ako ju teraz nazývame, totiž umožnila vládnuť iba jednej skupine obyvateľstva, ktorá si zákony a princípy demokratickosti vykladá podľa seba. Stačí, ak sa pozrieme na zloženie parlamentu a vidíme, ako sa opozícia bezmocne mätie s rukami v putách a ústami prelepenými páskou v snahe vydať aspoň kúsok vzlyku nad tým čo sa tu deje. Obrazom tejto skutočnosti je aj súčasný priebeh volebnej kampane, kde opozícia akoby mlčala a reaguje oneskorene na vzniknuté udalosti a dianie.
No akosi sme zabudli na tú časť definície demokracie, kde sa konštatuje, že je to vláda ľudu. Áno, zlyhali sme my občania, a to už priamo v dobe Mečiara a pokračujeme v tom až dodnes. Socialistický systém nás pravdepodobne natoľko uchlácholil, že si nedokážeme oceniť to, čo nám jeho zmena mala priniesť.
Je mnoho príkladov, no uvediem napríklad voľbu prezidenta Gašparoviča, bol zvolený ako menšie zlo, ktoré predstavoval v porovnaní s Mečiarom. No tak ako sa už viacerí vyjadrili, voliť menšie zlo, je rovnako hlúpe ako voliť veľké zlo. Tak či onak, zvolili sme si iba zlo. Takýmto spôsobom sa pokračovalo ďalej a ďalej a dnes tu máme to najväčšie zlo v podobe Fica a jeho krutovlády. Ako občana ma to mrzí, že je na Slovensku takáto situácia. Mrzí ma to v súvislosti s tým, že Fico bol zvolený ako akceptované zlo, pretože sme neboli schopní ustrážiť si niečo, čo nám závidel aj západný svet po rozpade Sovietskeho bloku, a to silu niečo zmeniť a vymaniť sa spod nadvlády jednej strany, vlády a despotov.
V súvislosti s týmto Vás mnohých napadne myšlienka, veď túto situáciu spôsobili politici a ich rozkrádanie v parlamente. Omyl vážení, spôsobili sme si to sami. Tých politikov a to, čo sa deje dnes, sme volili resp. nevolili iba my občania, a to nedôsledným využívaním svojho práva voliť. Neboli sme schopní zdvihnúť si naše lenivé zadky a urobiť pre seba a svoje deti jeden krúžok, či jeden krížik a vyjadriť svoju voľbu. Hlavne, že máme na sociálnych sieťach ústa plné demokracie a urážok, no keď príde na otázku či niekto z kritikov tejto situácie bol voliť, tak dostaneme odpoveď, že on či ona voliť neboli, lebo to nemá zmysel.
Len posledné voľby do NR SR v roku 2012 ukázali, že účasť bola zarážajúca, približne milión lenivcov dalo svoj hlas zlu tým, že sa volieb nezúčastnili a iba sedem tisíc Slovákov zo zahraničia zaslali svoj hlas. Po mnohých diskusiách medzi verejnosťou si dovolím tvrdiť, že už ani dôchodcovia v takej miere ako doteraz nefandia Ficovi a jeho družine, ale majú otvorené oči a pôjdu voliť, lebo zmenu chcú.
Vrátim sa teda k demokratickosti na Slovensku, ktorá prakticky neexistuje. A prečo neexistuje? Pretože v demokratickom štáte sa nemôže stať, aby nebol vyšetrený prípad vraždy Ernesta Valka, v demokratickom štáte sa nemôže stať aby nebola polícia schopná vyšetriť brutálnu vraždu študenta Tupého, alebo aby sa na pozíciách štátnych orgánov objavovali príslušníci Štb, alebo aby mohlo byť politikmi beztrestne kryté rozkrádania štátu a ožobračovanie Slovákov. V demokratickom štáte je neprijateľné a doslova nemožné aby na pozíciách starostov alebo primátorov našich miest boli osoby podozrivé z úmyselných trestných činov a vládnu si v okresných mestách akoby sa nič nedialo. Aký dávame príklad svojim deťom? Neviem totiž akoby som takéto niečo zmysluplne zdôvodnil napríklad stredoškolákovi, ktorí sa o demokracií práve učí. Volebný systém na Slovensku potrebuje zmenu, zmenu, ktorá ho k demokratickosti opäť dovedie. Ak totiž má o budúcnosti rozhodovať ľud ,ale je touto dobou znechutený, zmeňme volebný systém na povinný a budeme môcť dospieť krôčik po krôčiku k demokracii. Dnes to Fico a Smer neumožní, pretože sa obáva ľudí, no ak pôjdeme voliť, dokážeme to zmeniť už v týchto voľbách. A pripadá Vám povinnosť ísť voliť príliš nedemokratická? Ale kdeže, iba sa tým prispôsobíme dobe v ktorej je Slovensko teraz úplne nedemokratické a akosi samo si nedokáže pomôcť.
Povinnosť voliť do budúcna nám prinesie viaceré pozitíva. Akékoľvek voľby, alebo referendá na miestnej alebo celoštátnej úrovni budú platné vždy a v plnom rozsahu, náklady na takéto akcie budú odôvodnené a nebudú zneužívané pre potreby mocenských skupín, pretože ani finančné skupiny nemajú taký finančný kapitál aby si dokázali kúpiť nás všetkých.
Dnešné apelovanie a neustále opakovanie volebného práva nevnímajme z úst opozičných politikov a niektorých aktivistov ako neustále sa opakujúcu a nechutnú reklamu Smeru o eurofondoch, ale vnímajme ju ako podnet vrátiť tejto krajine možnosť ísť cestou demokracie. Nezabúdajme na neustály a príkladný postoj v boji so zlom napríklad Dubčeka a v posledných dňoch aj odkaz Antona Srholca , ktorých si všetci vážime a ktorý nám ukazujú i dnes, že bojovať sa oplatí. Nedovoľme aby ich ideály zostali iba vetami v knihách dejepisu. Bojujme za seba, za svoju slobodu a za svoju budúcnosť, za ich odkaz, jedinou povolenou zbraňou demokracie – právom voliť (To je to tajomstvo návratu k demokracii).
