Bobor (KSS): Antikomunistická zaslepenosť a jej dôsledky

0
KSS (Autor: KSS)

Táto téza je uplatňovaná doposiaľ. V mnohých mestách sa prebudili ľudácki pohrobkovia v uniformách Hlinkovej gardy a najmä v Bratislave na námestiach sa predvádzali a velebili režim, ktorý poslal 70 tisíc židovských spoluobčanov na smrť do vyhladzovacích táborov a podieľal sa na hromadných vraždách účastníkov Slovenského národného povstania v Kováčovej,. Kremničke, Nemeckej, Kľaku, Ostrom Grúni a ďalších miestach Golgoty pre účastníkov odboja.    Prišiel čas aj pre žijúcich exponentov ľudáckeho režimu, ktorí menili históriu podľa svojich predstáv. F. Vnuk a M. Ďurica farskú republiku predstavili ako oázu pokoja a jej predstaviteľom nasadili aureolu martýrstva. V dennej tlači sa hanobili povstaleckí činitelia, velitelia povstaleckej Prvej československej armády na Slovensku a nenávisť „triumfovala“ proti partizánskym veliteľom a generálom Červenej armády. Po nich pomenované ulice boli odstránené a miesto nich pribudli ulice a námestia Andreja Hlinku dlhoročného predsedu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS).

V Nitre sa objavila pamätná tabuľa venovaná J. Tisovi ako druhej hlavy po Svätoplukovi, ale tiež Jánovi Šmigovskému veliteľovi vojenskej posádky, ktorý po vypuknutí Povstania zostal verný Tisovi a zaistil odbojných dôstojníkov. V chaotickej situácii sa vytvorili priaznivé podmienky na kriesenie stúpencov a obdivovateľov klérofašistického režimu. Prišiel čas na bezbrehú falzifikáciu dejín z obdobia boja proti fašizmu pod taktovkou parlamentných kresťanských politických strán, Slovenskej národnej strany za pomoci katolíckej vrchnosti. Aj Matica slovenská sa spreneverila svojmu poslaniu, pretože vyzdvihla „zásluhy“ popredných ľudákov – šéfa úradu propagandy a poslanca snemu Tida Gašpara, generálneho tajomníka HSĽS M. Kirschbauma a k nim priradila aj horlivého matičiara a funkcionára HSĽS a HG Stanislava Mečiara. Po prevrate boli z Argentíny prevezené jeho telesné pozostatky a uložené na národnom cintoríne v Martine. Týmto aktom boli zhanobené miesta posledného odpočinku slovenských národných dejateľov. Nepomohli protesty ani širokej antifašistickej verejnosti. To sa udialo v „demokratickom“ režime budovaného podľa západných hodnôt.

Napriek politickej roztrieštenosti slovenskej spoločnosti pribudli viaceré pseudodemokratické zákony. Jeden z nich predstavuje zákon o založení tzv. Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý sa orientuje na diskreditáciu a odsudzovanie socialistického spoločenského systému a svojvoľne narába s historickými faktami. Jeho prvý šéf Ján Langoš porovnal fašizmus s komunizmom a poprel oslobodzovaciu misiu Červenej armády v druhej svetovej vojne. Napriek tomu, že fašizmus predstavuje len inú formu buržoázneho panstva a to otvorenú teroristickú diktatúru. Jeho vyjadrenia sa priečia objektívnej pravde a racionálnemu mysleniu. Z hniezda ľudáckych matičiarov vyšiel aj druhý šéf ÚPN Ivan Petranský, ktorý pokračoval v obhajobe klérofašistického režimu a v zatracovaní socializmu a jeho predstaviteľov. Zvlášť nenávistným odporcom socializmu sa prezentuje Ondrej Krajňák, terajší predseda správnej rady ÚPN od februára 2013, keď bol v NR SR schválený do funkcie. Navrhnutý bol poslaneckým klubom Smeru – SD a všetci opoziční poslanci si návrh osvojili a zaň hlasovali. Vzácna zhoda len potvrdila neprincipiálnosť a lavírovanie poslancov vládneho Smeru – SD. V činnosti O. Krajnáka sa prejavuje cynizmus a nenávisť. Paradoxne je, keď obviňuje Vasila Biľaka, priameho účastníka SNP, ktorý bojoval v radoch Prvej československej armády na Slovensku proti nemeckej armáde a domácej kolaborantskej vláde z vlastizrady, kým on obhajuje fašistický režim (1939 – 1945) a jeho pohlavárov za štátne peniaze. Proti komu podal trestné oznámenie? Proti občanom Krajnej Bystrej alebo proti tisícom občanom východného Slovenska, ktorí prechovávajú k Biľakovi vďaku a úctu za pomoc pri spriemyselňovaní tohto kraja. Prečo nepodal trestné oznámenie na tých, ktorí zapríčinili nezamestnanosť, biedu a vysťahovalectvo z tohto kraja?

Falšovaním histórie ale aj zvrhlosti poslancov NR SR bolo prijatie zákona o protikomunistickom odboji (219/2006 Z.z.) Zákon považuje od 6.októbra 1944 vtedajších kolaborantov za súčasť protikomunistického odboja, pretože preukázali nepriateľstvo proti povstaleckej armáde, partizánom, Prvému československému armádnemu zboru a Červenej armáde. Ďalším pokračovaním bolo prijatie antidemokratického zákona „O zásluhách Andreja Hlinku o vznik Slovenskej republiky“. Stalo sa tak napriek tomu, že Hlinka bol ideovým vodcom HSĽS, ktorý po zjazde jeho strany v Piešťanoch začal svoje pôsobenie radikalizovať. Nebezpečenstvo pre Slovensko videl vo voľnomyšlienkarstve, luteránstve, boľševizme a liberalizme. Evanjelikov považoval za vred na tele slovenského národa. Hanlivo ich nazýval kacírmi. Bojoval proti ateizmu. Námety pre svoje politické ciele nachádza u pravicových diktátorov – Mussolliniho v Taliansku, Salazára v Portugalsku, generála Franca v Španielsku a vyjadroval k nim obdiv. Na zhromaždení v Piešťanoch 20.septembra 1936 povedal: „Áno v tom najdôležitejšom, totiž v boji proti boľševizmu, proti ateizmu, pôjdeme v jednom tábore a hoci aj s Hitlerom“! Hlinkové politické dedičstvo si v praxi osvojila a rozvíjala Tisová vládna garnitúra. Napriek protestom Komunistickej strany Slovenska, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, mnohých významných osobnosti a verejnosti zákon bol schválený. Poslanci nerešpektovali hlas ľudu, ale Jána Slotu. Je varujúce, že schválením uvedeného zákona sa nadviazala kontinuita na režim, ktorého vodcom a prezidentom bol J. Tiso.

Súčasný stav ideovo – politickej situácie je výsledkom poprevratových ústupkov, ale aj súhlasu vládnych garnitúr s otvoreným účinkovaním ľudáckych stúpencov posilnených vracajúcou sa zahraničnou emigráciou. V rámci „demokracie“ dostali priestor na vydávanie publikácii namierených na dehonestáciu povstaleckej histórie a socializmu určené na vymývanie mozgov obyvateľstva a najmä mládeže. Falzifikácia dejín prenikla aj do učebníc dejepisu predstavujúc nebezpečenstvo pre vlasteneckú orientáciu a výchovu žiakov a študentov a ich ďalšie pôsobenie v živote. Jednofarebná vláda Smeru – SD mala jedinečnú možnosť v rokoch 2012 – 2016 zabezpečiť učebnice dejín nové, zodpovedajúce historickej skutočnosti. Ani zrušenie protipovstaleckých zákonov sme sa nedočkali, napriek žiadostiam antifašistickej verejnosti. Pokiaľ sa tak nestane, oslavné reči vládnych činiteľov k výročiam SNP budú neúprimné, falošné a nedôveryhodné.

Nepochopiteľná je aj ľahkovážna nečinnosť ministerstva zahraničných veci pri prejavoch fašizmu na Ukrajine. Slovenská diplomacia neprotestovala, keď v Kyjeve, Ľvove a ďalších mestách sa konali fašistické pochody na počesť narodenia Stepana Banderu ako aj proti pochodom žijúcich účastníkov 14. Haličskej divízie S „Galizien“, ktorá bola nasadená proti Červenej armáde a počas SNP proti povstaleckej armáde a partizánom. Ministerstvo zostalo ľahostajné aj k pochodom žijúcich účastníkov divízie SS v pobaltských štátoch. Vrcholom cynizmu a nedôstojnosti slovenskej delegácie na Valnom zhromaždení OSN v roku 2015 je zdržanie sa hlasovania za rezolúciu odsudzujúcu fašizmus. V praxi bola týmto spôsobom vyjadrená solidarita členských krajín Európskej únie kyjevskej junte, ktorá hlasovala proti rezolúcii.

Vysoká nezamestnanosť, živorenie milióna obyvateľov pod úrovňou chudoby, vysťahovalectvo mladých ľudí za pracou do cudziny, vznik hladových dolín zapríčinené rozkladom poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov spôsobili napätú sociálnu politickú situáciu. Ľudia stratili prácu – zdroj na živobytie. Vidiek sa vyľudňuje, zanikajú obce, zostávajú len starší ľudia pripútaní k svojmu rodisku a závislí na mobilné predajne potravín. Súčasný stav je „odmenou“ za ich prácu na pozdvihnutí roľníckych družstiev a účasti na dosiahnutí potravinovej sebestačnosti. Liknavé riešenie problémov v mnohých územných lokalitách ako aj neriešenie rómskeho problému dohnalo ľudí k bezradnosti a ťažkému životnému položeniu, ktoré sa každým rokom zhoršuje. Predvolebné sľuby všetkých vládnych garnitúr od roku 1990 v rozhodujúcich smeroch neboli splnené, predstavujú len mlátenie prázdnej slamy. Napätá sociálno – politická situácia hnala a neustále ženie vodu na mlyn ultranacionalistickým radikálom, asociálnym živlom a sfašizovaným stúpencov združených v Slovenskej pospolitosti a po jej zákaze v Ľudovej strane – naše Slovensko. O ich akcie prejavujú média prehnaný záujem a poskytujú im bezplatnú propagáciu, kým demonštrácie komunistov organizované proti Kotlebovcom ignorujú. Uviedol som závažné príčiny, ktoré im umožnili naberať na sile a sebavedomí. K týmto príčinám je nutné zaradiť antikomunistickú zaslepenosť, ktorá viedla k iracionálnemu konaniu a postihla viacerých poprevratových bývalých ale aj súčasných politikov a poslancov, ktorí umožnili ich vzostup ale je aj tou rozhodujúcou príčinou ich smelosti a trúfalosti pre kriesenie šedej ideológie temna, proti ktorej povstalci bojovali a mnohí obetovali svoje životy. Len odkaz Povstania a jeho napĺňanie je ochranným štítom a kompasom pre budúce roky.

- Reklama -