Ako už pred časom napísal Marek Hlaváč pre Denník N, Slovensko reguluje až 311 povolaní, čo predstavuje štvrté miesto v počte regulovaných profesií v Európskej únii a Európskom združení voľného obchodu[1]. Predbehli nás iba ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky. Zdravotnícke povolania, ktoré netvoria ani tretinu z tohto čísla, nepochybne istú reguláciu vyžadujú, keďže odborne nespôsobilý zdravotnícky pracovník by mohol pacientovi uškodiť. Na druhej strane, pri povolaniach ako sú reštaurátor, sprievodca alebo dražobník je regulácia otázna, keďže dlhoročná prax, dobrá povesť a nízka cena pre zákazníka v týchto profesiách znamenajú často viac ako štátna nálepka kvality za zvýšenú cenu na bločku. V takýchto prípadoch môže obmedzený prístup k povolaniu spôsobovať v lepšom prípade už spomenuté zvýšené náklady a byrokratické ťažkosti, v horšom prípade korupciu a neoprávnenú protekciu zabetónovaných kádrov. Taktiež si nemôžeme byť úplne istí, či úradník kontroluje kvalitu naozaj svedomito, alebo len vyzbiera poplatky a povolenia vydá automaticky ako na niektorých STK kontrolách.
Ďakujeme, konkurenciu nepotrebujeme
Azda najlepším príkladom zabraňovania vstupu ďalšej konkurencie na trh sú notárske a exekútorské povolania. Aj keď zákon určuje pre nádejných notárov a exekútorov podmienku splnenia kvalifikačných predpokladov spolu s úspešným absolvovaním výberového konania, tak konečné rozhodnutie vymenovania spadá aj tak do ľubovôle ministra spravodlivosti. V praxi to znamená, že aj po dlhých rokoch štúdia a praxovania sa k výkonu svojho vysneného povolania nemusíte dostať vďaka tomu, že vás minister odmietol vymenovať. Potom sa netreba čudovať, že na rad prichádza zákulisná hra o to, kto si dokáže svojpomocne vymenovanie u ministra vydobyť.
Obmedziť vstup novej konkurencie na trh sa ale dá aj sťažovaním samotných kvalifikačných podmienok na výkon povolania. Takáto situácia nastala v roku 2012, keď SMER nezmyselne predĺžil dĺžku koncipientskej praxe pre budúcich právnikov z 3 na 5 rokov. Etablovaným advokátom takto SMER zaistil obmedzenie prílevu novej konkurencie a prísun lacnej pracovnej sily v podobe mladých koncipientov. Tomuto nepochopiteľnému kroku som sa už venoval aj v minulosti.
Konkrétnym príkladom doplatenia na obmedzovanie vstupu na trh je RegioJet a jeho zamietnutá licencia na prevádzkovanie vnútroštátnej autobusovej linky. Ako som nedávno uviedol, o počte autobusových liniek by pritom nemal rozhodovať úradník za stolom bez reálnej praxe, ale trhový dopyt, kedy by licencia bola automaticky vydaná po splnení podmienok.
Poplatky za licencie a školenia do vreciek svojim
Typickým príkladom korupcie v súvislosti s udeľovaním koncesií a licencií je vyberanie poplatkov za školenia s otáznou náplňou. Poplatky zo školení sú väčšinou len zbytočným výdavkom pre ľudí, ktorí už sú dostatočne vzdelaní praxou. Ich výdavky pritom plynú do vreciek rôznym úradom alebo externým spoločnostiam. Keďže nútenú byrokratickú záťaž vo forme školenia vyžaduje zákon, tak zloženie každej skúšky tiež predstavuje príležitosť pre úplatky skúšajúcemu. Príkladom môže byť povinné a pravidelné preškolovanie vodičov služobných (referentských) vozidiel, aj keď už vodičské oprávnenie dávno majú.
Ochránime vás pred vami samými
Okrem už spomenutých profesií existujú v našom právnom poriadku oveľa absurdnejšie požiadavky na výkon niektorých povolaní. Častým problémom sú prehnane vysoké nároky na zdanlivo bežné profesie. Položte si pri každej z nich otázku, či vás podobná podmienka ako spotrebiteľa ochráni pred podvodmi alebo nekvalitnou službou:
– Ak chcete byť reštaurátorom, musíte byť občanom štátu EÚ. Zahraniční Slováci môžu teda zabudnúť na podnikanie v tomto obore na Slovensku.
– Cestovnú kanceláriu alebo agentúru nemožno prevádzkovať len so základným vzdelaním. To isté platí aj pre výkon realitnej činnosti, zasielateľov a chatárov.
– Každý sprievodca potrebuje mať osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydané vzdelávacou inštitúciou akreditovanou ministerstvom školstva.
– Dražobníkom sa môže stať len človek so strednou školou a 8 rokmi praxe alebo s vysokou školou a 3 rokmi praxe.
– Sprostredkovateľ práce potrebuje aspoň prvý stupeň vysokoškolského vzdelania.
– A mnoho iných…
Trh si vie poradiť
Mnohé regulované profesie sú remeselného typu. Keď potrebujete novú podlahu, ako si vyberiete podlahára? Štát pre vašu ochranu garantuje, že každý podlahár musí mať overenú prax. Budete však veriť počtu odpracovaných rokov ako garancii kvality, alebo slovnému a bodovému hodnoteniu konkrétnych zákazníkov, ktorí na webovej stránke popísali kvalitu diela, priložili fotky vykonanej práce, popísali prívetivosť vystupovania a ešte ohodnotili ceny desiatok podlahárov? Dnes si kvalitu poskytovaných služieb vie zariadiť aj sám trh.
Druhým spôsobom, akým trh s pravidlami vybabre, je ich obídenie. Podnikateľ jednoducho namiesto vybavovania povolení začne podnikať načierno. V takom prípade nejdú peniaze vo forme daní do štátnej kasy, ale strácajú sa v šedej ekonomike.
Odstráňme bariéry
Regulácia vysokého množstva profesií v časoch vysokej nezamestnanosti je pre Slovensko škodlivá. Spomenuté povolania predstavujú len miniatúrny zlomok nadbytočných a problémových regulácií, a preto v Sieti odstránime nepotrebnú reguláciu, aby sme ľudom naozaj zjednodušili prístup k slobodnej voľbe povolania. Štát má byť jednoduchý a nemá ľudom odoberať šance zamestnať sa pod zámienkou nereálneho zaručovania a kontroly kvality.
Vytvorené v spolupráci so Silviou Hudáčkovou a Oskarom Dvořákom.
Silvia Hudáčková je vedúca sekretariátu pracovných skupín SIETe,
Oskar Dvořák je asistent poslanca NR SR M. Beblavého.
[1] – Jednotný zoznam regulovaných profesií neexistuje, ale najčastejšie vyskytujúce oblasti s regulovanými profesiami sú zdravotnícke, právnické, ekonomické, technické a prírodovedné povolania. Taktiež všetky viazané živnosti sú na Slovensku určitým spôsobom regulované. Zoznam viazaných živností je dostupný na: www.minv.sk
