Dá sa argumentovať, že je to účinná legislatíva na boj proti terorizmu a politici ju nezneužijú. Chceme ale mať v demokratickej krajine zákony, ktoré umožnia vláde rozhodnúť sa, či chce alebo nechce policajný štát – rozumej diktatúru?
Keď navrhované zmeny čítame s tým, že budú uplatňované voči teroristom, dávajú zmysel. Poďme si však analyzovať teoretický scenár, že vznikne aktivistické hnutie slušných ľudí, ktorí sa už nevedia pozerať na to, ako politici drancujú Slovensko. Začnú oslovovať masu občanov a nahlas vystupovať proti vláde, celej politickej reprezentácii a vyzývať na protesty a demonštrácie. Vyzerá to tak, že ľudia sa konečne spamätali a hrozí, že vyjdú na námestia ako v roku 1989.
Čo všetko v tejto situácii umožnia navrhované zákony?
Stačí označiť činnosť tejto skupiny za politický extrémizmus a pripísať im hocijaký zinscenovaný násilný incident. Alebo tvrdiť, že ohrozujú bezpečnosť štátu. Následne je možné predstaviteľov hnutia zatvoriť do väzby, bez vysvetlenia až na 10 dní, potom sudca môže rozhodnúť o väzbe bez dôvodov (doteraz museli byť splnené konkrétne stanovené dôvody). Polícia môže odpočúvať telefonáty lídrov hnutia z väzby.
Medzitým tajné služby môžu o celom hnutí zbierať údaje, čiže ich odpočúvať, sledovať. Postačí súhlas krajského sudcu na to, aby hnutiu zamedzili prevádzku internetovej stránky a domény a s nimi všetkých webov, ktoré šíria myšlienky tohto hnutia. Ak sa občania aj napriek tomuto všetkému na námestia vyberú, polícia ich môže označiť za miesta, kde hrozí teroristický útok, uzavrie ich a zaistí osoby, ktoré tam prídu – budú to môcť urobiť ešte pred zistením ich totožnosti. Tajní budú ďalej zbierať údaje, polícia môže uzavrieť akékoľvek ďalšie miesto stretnutia, ktoré im nahlásia a budú rušiť každú ďalšiu webovú stránku. A všetko toto bude zákonné.
Zatiaľ je to hypotetický príklad. Ale stále pravdepodobnejší ako predpoklad, že politici budú s touto mocou narábať zodpovedne, keď ju raz už budú mať.
