Je potrebné uviesť, že návrh bol prijatý 112 hlasmi zo 140 prítomných poslancov , čím sa potvrdilo to, čomu som v duchu verila, a to že téma ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy nie je témou ani koalície, ani opozície, ale je to téma, na ktorej by malo záležať každému občanovi Slovenskej republiky.
Keď som v septembri 2016 iniciovala prvé stretnutie (nasledovalo ich niekoľko) medzi poslancami
Slovenskej národnej strany a zástupcami Vidieckej platformy ako ľudí z praxe, verila som, že spolu dokážeme nájsť konsenzus ako ochrániť slovenskú pôdu pre ďalšie generácie. Dnes vidím ako sa táto prvotná myšlienka zhmotňuje a naberá reálne kontúry, čo ma nesmierne teší.
Slovenská národná strana deklarovala svoj úmysel riešiť problematiku ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy v Slovenskej republike už vo svojom Volebnom programe pre silný štát 2016-2020 (čo sa následne prenieslo aj do programového vyhlásenia vlády) a už necelý rok po voľbách je možné vidieť prvé reálne výsledky.
Zakotvenie ochrany slovenskej pôdy priamo do Ústavy Slovenskej republiky je žiaduce a nevyhnuté z viacerých uhľov pohľadu. Aby sme porozumeli ústavno-právnemu rozmeru, je potrebné uviesť, že Ústava Slovenskej republiky ako „Zákon zákonov“ zhmotňuje určité základné myšlienky, ak chceme hodnoty, na ktorých sa všeobecne zhoduje celá spoločnosť, a to bez ohľadu na politickú príslušnosť.
Ochranu slovenskej pôdy považujem práve za tak dôležitú, že by nebolo žiaduce, aby sa menila/rušila v závislosti od politickej garnitúry, ktorá je aktuálne pri moci, t.j. bola upravená len „obyčajnom“ (nie ústavnom) predpise. To znamená, ak by bola zakotvená len „obyčajným“ zákonom, mohla by byť úplne zrušená nadchádzajúcou vládnou koalíciou (76-hlasmi poslancov v Národnej rady Slovenskej republiky) a následky, ktoré by to spôsobilo by boli nenapraviteľné.
Predkladaný Návrh chráni slovenskú poľnohospodársku a lesnú pôdu v pomyselných troch líniách. V prvej prostredníctvom otvorenia možnosti štátu určitým spôsobom zasiahnuť do vlastníckeho práva, a to spôsobom, že umožní štátu osobitnými zákonmi určiť konkrétny druh subjektov, ktoré budú môcť vlastniť konkrétny druh majetku. Pre naše účely pôjde o poľnohospodársku pôdu a subjekt, ktorý bude určitou garanciou, že sa na úrodných pôdach nebudú stavať podniky, ale budú sa pestovať poľnohospodárske plodiny.
V druhej, prostredníctvom definície pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. To znamená, že už nebude právne a častokrát aj fakticky pôda považovaná za „tovar“. Pôda totiž nie je obyčajným tovarom, keďže ju nemožno vyrobiť, či nahradiť, a preto si vyžaduje aj inú špecifickú reguláciu obchodovania s ňou, inú ako „tovar“.
A v tretej, v ktorej sa štátu ukladá priama povinnosť dbať o ochranu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a podporovať vidiecky spôsob života. Vidiecky spôsob života považujem za súčasť kultúrneho a národného dedičstva Slovákov. Ak sa pozrieme k našim susedom, teda do krajín V4, zistíme, že vidiecky spôsob života majú ústavou chránený Maďari aj Poliaci. V Slovenskej republike zatiaľ nemáme legálnu definíciu pojmu „vidiecky spôsob života“, avšak Slovenská národná strana v roku 2017 plánuje predložiť návrh zákona, ktorý bude práve tento pojem definovať a tento spôsob života chrániť. V tomto volebnom období už bol zo strany opozície predkladaný návrh zákona sčasti riešiaci danú problematiku. Tzv. laznícky zákon napriek jeho peknej myšlienke a verím dobrému úmyslu nebolo možné z našej strany možné podporiť ( bližšie o dôvodoch som písala http://www.sns.sk/nazory/eva-antosova-podpora-lazov-v-slovenskej-republike/ ).
V Návrhu je potrebné vidieť akýsi rámec, pomyselné otvorenie dverí k riešeniu problematiky ochrany našej pôdy. Kľúčovými v tomto smere budú osobitné zákony, ktoré budú riešiť už konkrétne mechanizmy ochrany a ktoré Slovenská národná strana v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predloží v NR SR na schválenie v roku 2017.
Aj hlasovanie poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky ukázalo, že ochrana slovenskej pôdy je téma, ktorá spája poslancov naprieč politickým spektrom, bez ohľadu na farbu straníckeho trička alebo politickej orientácie vpravo, či vľavo od stredu. Pretože táto téma nie je politickou témou, ale témou každého občana, ktorý má národné cítenie. Môžeme sa prieť o tom aké mechanizmy sú alebo nie sú vhodné, avšak základná myšlienka, že slovenskú pôdu je potrebné zachovať pre naše deti a vnukov, je verím spoločná nám všetkým. Slovenská republika je hrdým členom Európskeho spoločenstva, avšak Slováci nezabúdajme aj na našu vlastnú národnú identitu. Naše členstvo v Európskej únií totiž nepotiera našu národnú identitu, ale naopak európska a národná identita existujú popri sebe.
