Na Ukrajine sa odohráva Ruský scénar z Československa v roku 1968, myslia si Štefanec s Bugárom

0
Ilustračné foto: Mapa (Autor: ReproFoto: youtube)

„Vidím paralelu so súčasnou situáciou na Ukrajine, kde sa Ruská federácia správa rovnako ako ZSSR v roku 1968 vo vtedajšom Československu. Aj dnes vidíme nezákonnú okupáciu Krymu, kde sa Vladimír Putin demonštratívne producíruje a správa ako predstaviteľ okupačnej moci,“ povedal Štefanec. Podľa neho sa pre našu historickú skúsenosť z roku 1968 nemôžeme nikdy zmieriť s nezákonnosťou a okupáciou cudzieho územia. „Česi a Slováci by mali práve preto citlivejšie vnímať takéto neprávosti, pretože máme osobnú skúsenosť z potlačovania slobody prejavu a demokratických náznakov v roku 1968,“ zdôraznil. Zároveň pripomenul, že aj v roku 1968 išlo o nezákonnú okupáciu cudzieho územia. „Aj vtedy cudzie vojská okupovali cudzí štát. To, čo sa odohralo na Kryme je, že silnejšia krajina zobrala časť územia slabšej. Najskôr tam poslala vojakov bez označenia, tvárila sa, že nie sú ich. Potom ich Putin sám vyznamenával,“ dodal Štefanec s tým, že okupácia Československa poznačila vývoj niekoľkých generácií ľudí na Slovensku.

Výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa zostáva podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára stále živou a silnou spomienkou na to, ako sa brutálnou vojenskou silou dalo potlačiť smerovanie spoločnosti k väčšej slobode a právam občanov. „Zároveň táto vojenská intervencia spôsobila zakonzervovanie vtedajšieho stavu na ďalšie dve desaťročia. Preto aj udalosti v susednej Ukrajine, ktorá je stále sužovaná prítomnosťou cudzích vojsk na jej území, nemusia mať jednoduché a rýchle rozuzlenie, ako by niektorí čakali. Môžu znamenať dlhodobú stagnáciu a neschopnosť vymaniť sa z problémov, ktorým by táto krajina čelila aj bez zásahov zvonku,“ povedal Bugár.

Zároveň upozornil, že dnes dominujú Európe dve hlavné témy, ktorými sú osud Grécka a príliv migrantov do krajín EÚ. „Zabúdame pritom na to, že za našimi východnými hranicami sa na situácii, ktorá tu bola pred rokom, nezmenilo nič podstatné k lepšiemu. Rusko svojou zahraničnou politikou a rôznymi vojenskými cvičeniami neustále demonštruje svoju silu a hrozí susedným krajinám. Slovensko by preto malo byť aktívnejšie v spoločnej obrannej politike Severoatlantickej aliancie, lebo jedine toto zoskupenie štátov môže garantovať aj našu bezpečnosť a slobodu. August 68´ by mal byť pre nás mementom toho, že sloboda nie je samozrejmosťou a je veľmi krehkou hodnotou, ktorú je potrebné neustále chrániť,“ konštatoval Bugár.

SDKÚ-DS upozorňuje v súvislosti s výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa na snahy o prekrúcanie dejín. Obsadenie našej vlasti armádami komunistického bloku bolo podľa strany reakciou na demokratizačný proces, na konci ktorého by bol koniec režimu vlády jednej strany. „Komunistickí pohlavári v Moskve si rýchlo uvedomili, čo možno netušil ani Alexander Dubček, že Pražská jar by neviedla k „socializmu s ľudskou tvárou“. Uvoľňovanie komunistického režimu by pokračovalo až do jeho úplného konca a Československo by sa stalo demokratickým štátom. Fanatickí komunisti sa preto rozhodli potlačiť ľudskú túžbu po slobode tankami. Mnohí naši spoluobčania na to doplatili svojim životom,“ povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že po 21. auguste 1968 sa otočil kurz a naša vlasť sa vybrala cestou posilňovania diktatúry, šírenia strachu, udávania, potlačovania ľudskej iniciatívy a hospodárskej stagnácie. Následky okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy znášali desiatky tisíc rodín, ktorých príbuzní prišli pre svoje presvedčenie o prácu, bolo im znemožnené študovať, rozvíjať svoj talent, verejne sa hlásiť k svojej viere či slobodne cestovať. „SDKÚ-DS preto zásadne odmieta prekrúcanie dejín, ktoré sa snažia obhájiť vojenskú intervenciu v suverénnom štáte. Naposledy tak urobila ruská štátna televízia. V dokumente sa pokúsila divákom zdôvodniť bezprecedentnú agresiu ochranou Československa pred NATO, ktoré už malo v blízkosti hraníc jednotky pripravené vtrhnúť do našej krajiny,“ uviedol Frešo.

V piatok si Slováci i Česi pripomenú 47. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do demokratizačného procesu v komunistickej strane. Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka, bola pochovaná v noci z 20. na 21. augusta. Krátko pred polnocou 20. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Na “akte internacionálnej solidarity” sa nepodieľalo Rumunsko. Okupácia si vyžiadala 108 obetí na ľudských životoch a stovky zranených.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu