„Ja som do politiky išiel práve kvôli charite. Za tých päť rokov, čo sme spolupracovali, som rád, že sme mohli pomôcť týmto piatim neziskovým organizáciám. Liga proti rakovine, Svaloví dystrofici, Dobrý anjel, Úsmev ako dar, Plamienok.
Prerozdelil som celý svoj plat, to je skoro tristotisíc eur, pomohli sme skoro šesťsto rodinám. Pri tých príbehoch mal človek často slzy na krajíčku z toho, kde sa naša krajina môže dostať.
Stále prízvukujem, že Slovensko sa nemôže volať sociálny štát, ak sa nedokážeme postarať o našich najzraniteľnejších. Nesmie sa stať, aby sa človek kvôli chorobe prepadol do chudoby. A to sa žiaľ, stáva.
Musíme sa dokázať postarať o deti z detských domovov, o chorých ľudí, o starých ľudí. Práce je strašne veľa.
A práve v tomto hrá tretí sektor, neziskové organizácie, nadácie, obrovskú úlohu. Nie sú to len peniaze, ktoré sa podarí vyzbierať. Ale aj obrovská práca nadšencov, dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú a ktorí do toho dávajú svoje srdce. Ich pomoc sa nedá číslami vyjadriť.
Na Slovensku je takýchto ľudí obrovské množstvo. Stále hovorím, že Slovensko je nádherná krajina, ale najkrajšie na nej je to, akých máme ľudí.“
