„Ale túto facku nám dali aj USA a západné demokratické štáty, ktoré sa zmohli len na chabý verbálny protest. Pritom českých a slovenských politikov predtým držali v ilúzii, že im pomôžu, keby socialistické štáty chceli zastaviť obrodný proces vo vtedajšom Československu,“ vyhlásil Podmanický. Z tejto skúsenosti si podľa neho môžeme zobrať ponaučenie, že malé štáty sú len hračkou v rukách veľmocí a na ich krásne slová o demokracii a humanizme sa netreba veľmi spoliehať. „Malé štáty musia mať obratných diplomatov, aby ich vojny mocných poškodili čo najmenej,“ konštatoval.
Podľa Podmanického ak niekto prirovnáva to, čo sa udialo v Československu v auguste 1968 k tomu, čo sa deje dnes na Ukrajine, tak je to do určitej miery pravda, ale skôr v opačnom garde. „Západné štáty a EÚ tolerovali, a dokonca aj podporovali protivládny puč, ktorý sa udial začiatkom roka 2014 v Kyjeve, a dali plnú diplomatickú podporu novým samozvaným vládcom Ukrajiny. Nikto z tzv. demokratických štátnikov neprotestoval proti tomu, že legitímne zvolenú vládu a prezidenta nahradila zo dňa na deň nelegitímna vláda a nelegitímny dočasný prezident. To bol začiatok anarchie, ktorá trvá na Ukrajine dodnes,“ zdôraznil Podmanický. Ľudia Ukrajiny sa podobne ako ľudia v Československu v roku 1968 podľa neho stali hračkou v rukách veľmocí. „Žiaľ, následky tejto hry mocných sú na Ukrajine oveľa horšie, než tomu bolo u nás v roku 1968,“ dodal.
V piatok si Slováci i Česi pripomenú 47. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do demokratizačného procesu v komunistickej strane. Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka, bola pochovaná v noci z 20. na 21. augusta. Krátko pred polnocou 20. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Na “akte internacionálnej solidarity” sa nepodieľalo Rumunsko. Okupácia si vyžiadala 108 obetí na ľudských životoch a stovky
