Poznáme detaily bruselských rokovaní ministrov vnútra o utečencoch. Takto to nakoniec dopadlo, bude to ešte tvrdé

0
Robert Kaliňák počas rokovania Rady ministrov (Autor: SITA)

Šéf vnútra Kaliňák včera v noci informoval, že v mnohých oblastiach rokovaní Rady ministrov došlo k posunu. Ako príklad uviedol vytváranie takzvaných „hotspotov“, ktoré budú riešiť registráciu a identifikáciu utečencov na periférii Únie, ochranu vonkajších hraníc spoločenstva, vytvorenie zoznamu bezpečných krajín a tiež riešenie situácie utečencov v Turecku, ktoré má veľký vplyv na tok migrantov.

Ocenil, že všetky tieto záležitosti sa dostali do popredia záujmu EÚ. „To, kde sme sa ďalej neposunuli, bola otázka kvót a prerozdelenia 120 000 utečencov podľa návrhu Európskej komisie. Závery Rady v tomto bode neboli prijaté,“ vysvetlil minister.

Krajiny si dobrovoľne prerozdelia časť migrantov

Pripomenul, že závery Rady musia byť schválené konsenzuálne a v tomto bode ku konsenzu nedošlo. Na čom sa však ministri dvadsaťosmičky zhodli, je potvrdenie dohody z júla, a síce, že v priebehu najbližších dvoch rokov si členské krajiny medzi sebou rozdelia 40 000 migrantov. Toto prerozdelenie je však postavené len na báze dobrovoľnosti. Členské krajiny EÚ sa zatiaľ záväzne dohodli iba na prerozdelení 32 000 utečencov z Talianska a Grécka, z celkového počtu 40 000 osôb. Luxemburské predsedníctvo v EÚ musí nájsť do konca roka spôsob, ako rozdeliť zvyšný počet azylantov. Slovensko na tomto základe prijme 100 ľudí tak, ako už rezort vnútra v minulosti informoval.  

Slovensko v tom nie je samo

Počas rokovania Rady český minister vnútra Milan Chovanec potvrdil, že v Rade ministrov nemajú odporcovia kvót potrebnú blokačnú menšinu. Pokračoval, že utečenecká kríza je taká zásadná téma, že si azda aj staršie a väčšie členské štáty EÚ uvedomujú, že o nej nemôžu rozhodnúť nasilu. Prezradil, že diskusie pre odmietanie stáleho relokačného mechanizmu či povinných kvót prebiehajú s Maďarskom, ale aj Holandskom či Fínskom. Cieľom je predložiť jasné argumenty a apelovať na zdravý rozum.

„Nielen Slovensko, ale aj viacero iných krajín nesúhlasilo s kvótami. Boli to krajiny V4, Rumunsko, Lotyšsko a Spojené kráľovstvo,“ povedal Kaliňák. Predložený návrh povinných kvót podľa Kaliňáka neodzrkadľuje realitu: „Poviem jeden príklad za všetky. V tomto návrhu na prerozdelenie  je 54 000 migrantov z Maďarska, ktorí tam jednoducho nie sú.“

Mimoriadny summit je nevyhnutný

Luxemburské predsedníctvo Rady EÚ aj napriek nedosiahnutiu dohody ministrov ohľadne kvót prijalo svoje vlastné závery z rokovania, ktoré poslúžia ako podklad pre budúce stretnutie ministrov vnútra naplánované na 8. októbra v Luxemburgu. Dovtedy, ako priznal aj slovenský minister vnútra, by viacero krajín Únie chcelo uskutočniť mimoriadny summit EÚ venovaný práve tejto otázke. „Kvóty sú politická téma, nie odborná,“ povedal Kaliňák. Mimoriadny summit by bol podľa neho veľmi vhodný. „Akákoľvek snaha obísť summit, ktorú tu vcelku cítime, je len veľký strach z pravdy a obava o to, aby sme hovorili racionálne. Dnes mali mnohé štáty veľký problém s počúvaním iných názorov,“ prezradil. Medzi takéto názory patrí aj ten, že väčšina utečencov končí v Nemecku, Holandsku, Švédsku či Belgicku. Zachraňovať preto treba skôr tieto krajiny a nie tie, ktoré menovala Komisia. Minister dodal, že za dverami bola dusná atmosféra, ale k väčším stretom vraj nedošlo.

Budú nás trestať za náš názor?

Negatívny postoj voči povinným kvótam najmä zo strany krajín V4 sa vôbec nepáči nemeckému ministrovi vnútra Thomasovi de Maizièremu, ktorý vyhlásil, že EÚ musí prediskutovať, ako „zatlačiť“ na krajiny odmietajúce kvóty pre utečencov. „Často to sú štáty, ktoré dostávajú veľa prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. A predseda Juncker navrhol, čo považujem za správne, aby sme hovorili o tom, že tieto krajiny dostanú z fondov menej prostriedkov,“ vyjadril sa. Európska komisia tiež oceňuje ochotu väčšiny členských štátov pokročiť čo najskôr smerom k dohode o premiestnení ďalších 120 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, tak, ako to navrhla Komisia 9. septembra.


Žiadne BUBUBU na nás neplatí

Premiér Fico považuje slová nemeckého ministra vnútra za absolútne nehorázne. „My sme nič nespáchali, len hovoríme pravdu, že povinné kvóty sú absolútny nezmysel,“ bráni sa Fico. „Čo je to za diktát? Žiadne bububu na nás nepôsobí,“ reagoval na slová Maizièreho predseda vlády. Zdôraznil, že sa zastavenia čerpania eurofondov vôbec neobáva, pretože je to len pokus, ako Slovensko a iné krajiny zastrašiť. Fico považuje snahu obmedziť európske fondy za hlbokú krízu v EÚ. „Nikdy sa nestalo, že by bol niekto trestaný za svoj názor,“ povedal.  Migrantská kríza je podľa Fica taká obrovská, že je smiešne, keď o jej riešení chcú rozhodovať ministri vnútra. „Mimoriadny summit je nevyhnutný, už sme oň požiadali,“ informoval premiér. Podľa neho však niektoré členské krajiny o summit nemajú záujem, pretože by boli konfrontované so skutočnosťami, ktoré pre nich vôbec nie sú príjemné. Ako príklad uviedol bombardovanie v Líbyi. „Aj keby som mal zablokovať summmit, povinné kvóty nikdy nepodporím,“ razantne vyhlásil slovenský premiér. Dodal, že postoje SR bude vláda aj naďalej komunikovať s krajinami V4, osobitne s Českou republikou.  


 

- Reklama -