Junckerov dlhoočakávaný prejav o stave EÚ a utečencoch. Čo naň hovoria slovenskí europoslanci? PL.SK ich vyspovedali

0
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie (Autor: ReproFoto: facebook)

Európu čakajú veľké zmeny. Aj takýto odkaz sa dá čítať medzi riadkami Junckerovho prejavu. Rezonovala v ňom téma utečeneckej krízy, ktorú kormidelník Komisie označil za absolútnu prioritu. Počas 80-minútového prejavu si za svoje slová niekoľkokrát vyslúžil potlesk, ale aj nesúhlasné gestá europoslancov. „Utečenecká kríza je veľká a cesta dlhá. Počítam s vami,“ odkázal plénu.

„Zatváranie očí pred chudobnými a ľuďmi v núdzi – to nie je Európa!“ vyhlásil šéf Komisie. Pokračoval so slovami, že v spoločnej migračnej politike „potrebujeme viac Únie a v našej azylovej politike potrebujeme viac Európy“.  Juncker vo svojom prejave pripomenul, že v Európe je momentálne len 0,11 percenta utečencov, pričom v Libanone je to až 25 percent.  

Pre utečenca neexistuje žiadna prekážka

„Prečo sa  zbavujeme zodpovednosti prijať ľudí utekajúcich pred Islamským štátom?“ pýtal sa. Pokračoval, že neexistuje plot, múr ani more, ktoré by zastavilo človeka utekajúceho pred hrozbou smrti. Nevyhol sa ani kritike členských štátov, ktoré podľa neho ukazujú zo svojich hlavných miest na Brusel len preto, že sa chcú zbaviť vlastnej zodpovednosti. Predseda EK sa na margo utečeneckej krízy vyjadril, že v tomto prípade ide o otázku ľudskosti a ľudskej dôstojnosti. Zdôraznil, že Európania by nikdy nemali zabúdať, prečo je dôležité poskytnúť útočisko tým, ktorí sú v núdzi, a tiež by mali dodržiavať základné právo na azyl. „Európa je dnes vnímaná ako miesto nádeje a stability pre mnohých ľudí. Je to niečo, na čo by sme mali byť hrdí a čoho by sme sa nemali báť,“ povedal. Zároveň však priznal, že nie je v silách Únie prijať všetkých ľudí. „Nemôžeme vyriešiť všetku mizériu sveta,“ dodal.

Oslovili sme slovenských zástupcov v Európskom parlamente, čo si o Junckerovom prejave myslia.

Sulík – Junckerovo vystúpenie bolo zbytočne dlhé a miestami bezobsažné

Europoslanec Richard Sulík (SaS) si myslí, že vystúpenie Jeana-Clauda Junckera bolo zbytočne dlhé a obsahovalo veľa prázdnych fráz. „Podstatné informácie sú viac-menej dve – Juncker trvá na povinných kvótach, podľa ktorých chce rozdeľovať utečencov po celej Európe, a EÚ nie je v dobrom stave, a preto potrebuje Junckerov investičný balíček,” vyjadril sa pre ParlamentneListy.sk Richard Sulík. Podľa neho majú oba návrhy spoločného menovateľa a síce, že „neriešia problémy, o ktorých pán Juncker dúfa, že ich riešiť budú”. Kvóty pre utečencov podľa Sulíka „zasahujú silným spôsobom do suverenity jednotlivých členských krajín a sú v prvom rade výzvou pre prevádzačov, aby posielali ďalších a ďalších ľudí”. Investičný balíček vo výške 315 miliárd eur je podľa neho  nešťastie celej bruselskej administratívy, pretože „jej predstavitelia na čele s Junckerom sa hrajú na investorov, avšak výlučne za peniaze európskych daňovníkov a na ich riziko”. Sulík by bol radšej, keby sa euroúradníci viac starali o zlepšenie podnikateľského prostredia, menej regulácií a nižšie dane.

Škripek – Nemali by sme radšej vytvoriť prostredie pre vyššiu pôrodnosť a podporu rodín?

Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) sa v súvislosti s predstavenými kvótami pýta: „Ako o tom rozhodne naša vláda a premiér? Pomôžeme ako ľudia so srdcom? Alebo sa uzavrieme? Čo si zasejeme?“ Na Facebooku zároveň napísal, že chápanie migračnej vlny ako príležitosti zastaviť európsku demografickú krízu je podľa neho slepá ulica. „Nemali by sme radšej vytvoriť prostredie pre vyššiu pôrodnosť a podporu rodín?“ pýta sa. „Na prejave oceňujem návrh riešiť korene migrantskej vlny v Sýrii a Lýbii,“ vyjadril sa. 

Mikolášik – Únia totálne zlyhala pri ochrane vonkajších hraníc

Čo si myslí o prejave Junckera europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH)? „Je to skúsený politik, čo potvrdil aj dnešnou presvedčivou rečou o rozhodných krokoch riešení v oblasti ekonomiky, zamestnanosti, migračnej krízy, Grécka či Ukrajiny. Veľmi dobre pomenoval mnohé problémy Únie, pričom otvorene priznal, že EÚ nie je v dobrom stave,“ vyjadril sa Mikolášik. Ocenil tiež, že predseda EK pripomenul v súvislosti s utečencami fakt, že na západ utekali aj Maďari v roku 1956, Česi a Slováci v ’68 alebo že 20 miliónov Poliakov žije mimo domácej krajiny. V Junckerovom prejave mu však chýbalo vysvetlenie, prečo EÚ totálne zlyhala pri ochrane vonkajších hraníc Únie, prečo nefunguje FRONTEX a Európou sa valí vlna migrantov, ktorá na vonkajších hraniciach nebola zachytená. Mikolášik očakáva omnoho lepšie fungovanie inštitúcií zodpovedných za zvládnutie súčasného krízového stavu.

Flašíková Beňová – Juncker neprávom hádže všetku vinu na členské štáty

Europoslankyňa Flašíková Beňová na prejave predsedu EK oceňuje presné pomenovanie situácie, v akej sa EÚ nachádza. Na druhej strane sa jej nepáči, že Juncker sa „neprávom snaží celú vinu za jej doterajšie neriešenie preniesť výlučne na členské štáty EÚ“. Priznáva, že o ďalších krokoch Únie musia síce rozhodnúť lídri dvadsaťosmičky, avšak Komisia už mala podľa nej dávno podniknúť konkrétne kroky pri riešení utečeneckej krízy. Europoslankyňa sa nevyhla kritike kvót, ktoré podľa nej situáciu ľudí, ktorí potrebujú pomoc, nevyriešia a ani nezastavia ich exodus z problémových krajín.

„V prvom rade je potrebné riešiť situáciu v štátoch, odkiaľ títo ľudia utekajú,“ povedala pre ParlamentneListy.sk Flašíková Beňová. Podľa europoslankyne by mala byť v tejto oblasti omnoho aktívnejšia diplomatická služba EÚ. Beňová na príhovore ocenila vyhlásenia predsedu EK, že dane majú byť platené v krajinách, kde spoločnosti vytvárajú zisk. Voči tomuto návrhu je však skeptická. „Bohužiaľ sa im však trochu ťažšie verí, pretože pán predseda ešte ako luxemburský premiér vytvoril priestor pre príchod veľkých nadnárodných spoločností do svojej krajiny, ktoré následne dostali obrovské daňové úľavy, na ktoré doplatili ostatné európske štáty, v ktorých firmy reálne pôsobili,“ povedala europoslankyňa.


 

- Reklama -