„Tento akt genocídy bol jedným z najhorších vojnových zločinov v Európe od konca druhej svetovej vojny. Nikdy k nemu nemalo dôjsť a naša spoločná neschopnosť zabrániť mu nás všetkých zahanbuje,“ uviedol na úvod plenárneho zasadnutia predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorý zároveň vzdal hold obetiam masakra a v mene EP vyjadril hlbokú sústrasť rodinám obetí.
Dvere Európy sú otvorené pre demokraticky zmýšľajúcich ľudí
„Nikdy nesmieme na Srebrenicu zabudnúť, nakoľko k zmiereniu môže dôjsť až po uznaní utrpenia a bolesti,“ vyhlásil M. Schulz. Pripomenul, že populistické podnecovanie k etnickým čistkám pripravili pôdu na prekresľovanie hraníc, ktoré popieralo multietnické korene a náboženskú rôznorodosť Balkánu. „Všetci musíme dbať o to, aby nedochádzalo k oživovaniu starých démonov a opätovnému podnecovaniu týchto svárov,“ varoval predseda Schulz. „Dvere Európy sú otvorené pre tých, ktorí sa vyberú na cestu demokracie a právneho štátu, spoločne si uvedomujúc, že zmierenie je pre bezpečnosť a spoluprácu na západnom Balkáne životne dôležité,“ dodal.
Zazneli aj svedectvá o krvavých udalostiach
Počas pietnej spomienky vystúpila aj Saliha Osmanovič, žena, ktorá počas masakra prišla o manžela a dvoch synov. Svedectvo o krvavých udalostiach spred 20 rokov priniesol aj Mohamed Durakovič, ktorému sa, na rozdiel od tisícok ďalších Bosniakov, podarilo prežiť.
„Bolo pre mňa cťou môcť vystúpiť na tejto spomienkovej slávnosti a stretnúť sa s tými, ktorí masaker prežili. Počas rozhovoru mi Saliha Osmanovič hovorila, že napriek obrovskej tragédii v sebe necíti nenávisť. A najviac mi kládla na srdce, aby sme nikdy nezabudli na to, čo sa pred 20 rokmi udialo v Srebrenici a túto spomienku odovzdávali ďalším generáciám, aby sa už nič obdobné nikdy nestalo,“ povedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
Európsky parlament bude na pietnom akte v Srebrenici dňa 11. júla zastupovať jeho podpredsedníčka Ulrike Lunacek (Zelení/EFA, AT).
