Aký je rozdiel medzi bombardovaním pamiatok bojovníkmi ISIS a búraním našej pamiatky PKO? Aj toto bolo na pretrase v debate europoslancov

12. 2. 2016 5:30

Riešenie súčasnej situácie v Sýrii je kľúčom k ukončeniu migračnej krízy, ktorá momentálne hýbe celou európskou dvadsaťosmičkou. Sýrsky konflikt je mimoriadne zložitý a okrem domácich aktérov doň vstupujú aj geopolitické a ekonomické záujmy silných regionálnych a svetových hráčov. Európska únia nemôže strkať hlavu do piesku a musí sa podieľať na mierovom riešení v Sýrii. Akú úlohu zohráva EÚ v otázke riešenia konfliktu v Sýrii a čo by mala v tomto smere urobiť? Odpovede aj na tieto otázky hľadali europoslanci Maňka, Štefanec a Škripek.

Aký je rozdiel medzi bombardovaním pamiatok bojovníkmi ISIS a búraním našej pamiatky PKO? Aj toto bolo na pretrase v debate europoslancov
Foto: IKEP
Popis: Zľava: Vladimír Maňka (S&D), Ivan Štefanec (EPP) a Branislav Škripek (ECR)

Únia sa nemôže nečinne prizerať na to, čo sa už roky deje v Sýrii a jej hlavnou úlohou musí byť aktívnejšie hľadanie mierovej cesty na ukončenie konfliktu a podieľanie sa na pomoci trpiacim ľuďom v tomto regióne. Tak znel stručný odkaz europoslancov k riešeniu „sýrskej otázky“.

Na debate s poslancami Európskeho parlamentu sa zišlo niekoľko desiatok ľudí. Témou diskusie bol postoj EÚ k situácii v Sýrii. Pozvanie organizátora akcie (Informačnej kancelárie EP na Slovensku) prijali traja europoslanci. Za najsilnejšiu frakciu v EP (ľudovcov a liberálov) prišiel Ivan Štefanec, názorovú frakciu európskych socialistov zastupoval Vladimír Maňka a hlas konzervatívcov v EP tlmočil Branislav Škripek.

Štefanec: Ak nevyriešime konflikt v Sýrii, nevyriešime ani utečeneckú krízu

Jednou zo zásadných otázok, ktorá odznela počas diskusie, bolo, čo vlastne môže EÚ aktuálne urobiť v otázke riešenia situácie v Sýrii? Europoslanec Štefanec začal zoširoka, keď na úvod poznamenal, že Asadov režim má na svedomí viac nevinných obetí ako samotný Daeš. „Ešte v roku 2012 Sýria uvádzala, že tam žije 23 miliónov ľudí, dnes sú odhady 13 miliónov ľudí. Desať miliónov ľudí je mimo krajiny, z toho väčšina v utečeneckých táboroch v okolitých štátoch ako Libanon, Turecko či Jordánsko a, samozrejme, pociťujeme to aj my všetci v EÚ tým, že len v minulom roku prišlo na starý kontinent 1,1 milióna utečencov,“ uviedol a dodal, že je zrejmé, že bez vyriešenia konfliktu v Sýrii nevyriešime ani utečeneckú krízu.

EÚ by podľa neho mala byť v tomto smere aktívnejšia, čo však nie je až také jednoduché, lebo nemá zbrojný arzenál a ani bezpečnostné nástroje. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že samotná EÚ má v rukách len dva nástroje, ktorými sa v súčasnosti snaží konflikt v Sýrii riešiť. Jedným z nich je humanitárna pomoc a tým druhým sankčné mechanizmy. Tieto však evidentne nestačia. Únia len za posledné štyri roky poslala do Sýrie viac ako štyri miliardy eur. Otázkou je, či padli na úrodnú pôdu. Ivan Štefanec tiež priznal, že Únia v súčasnosti ani len nevie identifikovať, na základe čoho by mala byť postavená obnova Sýrie. Pričom argumentoval neúspešnými ženevskými rokovaniami o mierovom riešení pre Sýriu. Podľa neho by sa však EÚ mala snažiť o demokratizačný proces v tejto krajine.

Maňka: Pomôžme kompletným rodinám dostať sa do Európy

Vladimír Maňka vidí najväčší problém dôsledkov konfliktu v Sýrii státisíce utečencov prúdiacich do všetkých kútov sveta, okrem iného aj do Európy. Podľa neho je najväčší problém únijnej dvadsaťosmičky v neschopnosti identifikovať ľudí nachádzajúcich sa v Európe. Okrem toho vidí obrovský problém aj v tom, že na starý kontinent prichádza až 80 percent mužov, pričom v utečeneckých táboroch je rozloženie medzi pohlaviami pol na pol. V tejto súvislosti spomenul aj silvestrovské sexuálne útoky, ktoré sú podľa neho dôsledkom prevahy mužov v spoločnosti, čo, samozrejme, nerobí „dobrotu“. „Keď chceme riešiť migračnú krízu, musíme pomôcť celým rodinám, aby prišli do Európy,“ ponúkol riešenie. Keďže je europoslanec Maňka členom výboru pre rozpočet EÚ, naznačil aj problém finančného charakteru, ktorý ide ruka v ruke s riešením utečeneckej krízy. Únijný rozpočet je podľa jeho slov už teraz napätý, okrem toho prejavujú členské krajiny značnú neochotu prispievať viac do spoločnej kasy a posledným nezanedbateľným faktorom je, že z rozpočtu EÚ sa financuje množstvo politík, nielen oblasť pomoci migrantom a utečencom.

Škripek: EÚ by mala podporiť menšiny v Sýrii

Europoslanec Branislav Škripek je známym zástancom prenasledovaných kresťanov v Sýrii. Do pragmatickej diskusie preto vniesol akýsi ľudsko-humánny rozmer. Pripomenul, že Sýriu osobne navštívil ešte v máji minulého roka a vyjadril potešenie, že Európsky parlament ešte minulý týždeň prijal Spoločné uznesenie o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Daeš. "Daeš napáchal a stále pácha strašné zverstvá a masové vraždy. Je to správny krok, že sme ich skutky uznali a jasne pomenovali ako genocídu,” povedal. Daeš svoje ohavné skutky vykonáva na civilnom obyvateľstve, ktoré je v mnohých prípadoch bezbranné. „Vraždení nie sú len kresťania, ale aj príslušníci iných náboženských skupín. Ide o jezídov, Turkménov, šiítov, šabakov, sabejov, kakajov a sunitov, ktorí nesúhlasia s výkladom islamu podľa ISIS,” vysvetlil Škripek.

Diskusia s europoslancami. (Foto: IKEP)

Europoslanec navštívil kantón Rojava, ktorý sa nachádza v severovýchodnej Sýrii. Aj keď sa tam podľa neho miestni obyvatelia dokázali postaviť zoči-voči vyčíňaniu Daeš a udatne bojujú, zlyháva zásobovanie a humanitárna pomoc. „Kantón Rojava je zásobovaný cez jediný hraničný prechod, Fish Khabur, a ten kolabuje. Rojava preto volá o pomoc! V ohrození sú až dva milióny obyvateľov. Udatní Rojavania dokázali vzdorovať polobláznom z ISIS, ale bez zásobovania a humanitárnej pomoci sú bezradní,“ dodal. Turecko a iracký Kurdistan by preto podľa neho mali otvoriť hranice, čím by zabránili ďalšej humanitárnej katastrofe.
Na porazenie tzv. Islamského štátu je podľa Škripeka potrebný zásah na zemi, ale na ten nemá odvahu žiadna zo strán, ktoré sa v Sýrii angažujú. „Kurdské pozemné vojsko má tu moc, ale nikto ho nechce brať vážne. Prečo to EÚ nechce?“ pýta sa.  

Aj Slovensko nesie podiel viny na konflikte v Sýrii

Ivan Štefanec počas diskusie pripomenul, že Asad má napríklad k dispozícii až 250 tankov, ktoré vyrobili na Slovensku ešte v roku 1995. „Takže podiel viny, aj keď nepriamy, na súčasnej situácii v Sýrii majú európske štáty vrátane Slovenska,“ povedal. Podľa Vladimíra Maňku je kľúčovým faktorom na ukončenie konfliktu ekonomická izolácia tzv. Islamského štátu. „Československo bolo kedysi siedmym najväčším vývozcom zbraní na svete, a potom to zatrhol prezident Havel. Zastavil zbrojnú výrobu na Slovensku a na naše trhy nabehli úplne iný výrobcovia. Je otázne, či bol prezident Havel taký naivný, alebo či niekto niekomu niečo dal, aby to urobil. Takto, bohužiaľ, funguje celý svet. Rokujme teda s tými, čo ISIS-u zbrane dodávajú,“ uviedol Maňka. V otázke spolupráce EÚ a Turecka sa europoslanci zhodli, že táto krajina je síce pre riešenie sýrskeho konfliktu potrebná, treba si však určiť jasné podmienky a nenechať sa Tureckom vydierať.

Reakcie publika

„Chcel by som sa opýtať, aký je rozdiel medzi búracími prácami bojovníkov tzv. Islamského štátu a búraním našej pamiatky PKO?“ Tak znela jedna z otázok, ktorú europoslancom položil jeden z prítomných. Odpovede sa však nedočkal.

Ďalší z prítomných, Bangladéžan žijúci na Slovensku (na fotke) poslancom „vytkol“, prečo sa v otázke konfliktu v Sýrii stále „bavíme len o Daeš a Asadovi“? „Veď každému je jasné, že v tomto rozporuplnom konflikte sú tam aj ďalší významní hráči. Napríklad An-Nusra, ktorá je odnožou Al-Káidy. Je to taká istá nebezpečná organizácia ako Daeš. Kto podporuje tieto teroristické organizácie v Sýrii? Neštátni aktéri zo Saudskej Arábie, zo Spojených arabských emirátov dodávajú zbrane všetkým silám, ktoré bojujú proti Asadovi. My tu riešime Asada, ktorý je diktátor, to áno. Ale čo Saudská Arábia? Tá má byť svätá krava? Prečo o nej nehovoríme? Aký má zahranično-politický postup EÚ voči Saudskej Arábii?“ rozčúlil sa.  „Žiadny, sme ticho. Obchodujeme s nimi,“ takto si aj odpovedal.  „Takto sa rieši konflikt v Sýrii? Páni, nalejme si čisté víno. Kto podporuje fundamentalizmus a salafizmus, ktorý ohrozuje nás všetkých?“ položil rečnícku otázku, po ktorej nasledoval potlesk všetkých prítomných.

Foto: IKEP

Europoslanci sa zhodli, že európska zahraničná politika musí byť akcieschopnejšia a krízové situácie vo svojom okolí riešiť už na ich začiatku. Aké „páky“ majú vlastne europoslanci v otázke riešenia konfliktu v Sýrii? Dá sa povedať, že nedostatočné. Čo môžu robiť je, vytvárať tlak na európsku exekutívu (Komisiu), ako by mala postupovať v zahraničnej politike. Samozrejme, že to nestačí. Únia sa podľa europoslancov musí rozhodnúť, na koho strane vlastne stojí.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Veronika Žilková
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Europarlament sprístupnil internetovú stránku  zameranú na eurovoľby

15:00 Europarlament sprístupnil internetovú stránku zameranú na eurovoľby

Európsky parlament (EP) v piatok informoval, že sprístupnil internetovú stránku zameranú na všetky d…