„Z vyhlášky je zrejmé, že tieto centrá budú len v Bratislave v meste, tak znie zatiaľ súčasný návrh. My ako župa sme dali zásadnú pripomienku, keďže cez nás každý takýto zákon prechádza, aby malacká nemocnica nebola trauma centrom, na to nemá výbavu, ale urgentným príjmom. Malacký okres je skoro tak veľký, ako Senecký a Pezinský dokopy. To znamená, že každý pochopí, prečo sme navrhli, aby urgentný príjem bol platený zo strany poisťovne. Argumenty sú pomerne vážne a jednoducho 80 až 100 tisíc ľudí, ktorí bývajú a žijú na Záhorí, nemôžeme vždy šikovať do Bratislavy. To je jednoduchá logika,“ predostrel predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Nemocnica v Malackách obsluhuje spádové územie pre viac ako 100 000 obyvateľov regiónu Záhorie a presah jej pacientov je až do Trnavského kraja. Práve preto je súčasťou ponuky nemocnice aj ústavná pohotovostná služba, ktorá zabezpečuje non-stop služby na špecializovaných pracoviskách interného, gynekologického, chirurgického a rádiologického urgentu. Túto službu na základe zmluvy spolufinancuje Bratislavský samosprávny kraj. Poslanci BSK k tomuto kroku pristúpili aj na základe petície z jesene 2014, ktorú podpísalo vyše 8 200 ľudí a podporilo ich aj 27 primátorov a starostov z regiónu.
„Nemocnica Malacky, keďže hovorím prednostne na urgentných príjmoch, o internej a chirurgickej starostlivosti, má interné oddelenie a jednotku intenzívnej starostlivosti. Má aj chirurgické oddelenie a chirurgickú jednotku intenzívnej starostlivosti a navyše aj anesteziologicko-resuscitačné oddelenie. To znamená pre celý tento región by vedela veľmi dobre zabezpečiť urgentnú starostlivosť v rámci urgentného príjmu,“ vysvetlil Lekár samosprávneho kraja Valerián Potičný.
Nemocnica Malacky na svojom centrálnom príjme ošetrí mesačne priemerne 1 100 pacientov a viac ako polovica z nich absolvuje aj RTG vyšetrenie. V prípade, keby bola táto služba zrušená, títo pacienti by museli hľadať ošetrenie v najbližšej nemocnici, teda na bratislavských pohotovostiach. Tie by však takýto nápor nemuseli zvládnuť. Práve preto je najlepším riešením zachovanie Ústavnej pohotovostnej služby v malackej nemocnici a zaradenie urgentu do pevnej siete stanovenej Ministerstvom zdravotníctva SR.
„Tento región je špecifický aj tým, že sú tu priemyselné parky, ktoré idú 24 hodín denne. Čiže ten počet obyvateľov sa tu zvyšuje a tých 1100 – 1200 pacientov v urgentoch mesačne je strašne vysoké číslo. Vzhľadom aj na rozlohu aj na charakter, lokalitu Malaciek, je naozaj potrebné, aby tu UPS-ka bola v tomto rozsahu zachovaná. Ja som rád, že ako poslanci Zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja sme iniciovali a rokovali, ako toto zabezpečiť finančne tak, ako sa dotujú určité štátne zariadenia. Na základe toho župa schválila dotačný mechanizmus na to, aby sa tieto peniaze akým spôsobom vykryli, aby tu táto pohotovostná služba mohla byť. Je to dočasné riešenie. Boli by sme veľmi radi, a to hovorím aj za občanov regiónu a mesta Malaciek , keby tu toto bolo zachované. Ako chirurg, ktorý tu robí 34 rokov na jednom mieste vám môžem povedať, že táto UPS-ka chirurgická tu bola, žije, a chodí po svete veľmi veľa ľudí, ktorí by transport do Bratislavy neprežili,“ objasnil aj župný poslanec a zároveň chirurg v malackej nemocnici Marián Haramia.
Bratislavský samosprávny kraj bude aj naďalej zabezpečovať zachovanie Ústavnej pohotovostnej služby pre región Záhorie a zároveň bojuje za zaradenie Nemocnice Malacky do pevnej siete nemocníc s urgentným príjmom 1. typu.
