Dnes podnikatelia zápasia s náročným prostredím. Okrem veľkých zahraničných investorov sú tu aj mnohí malí a strední podnikatelia – zamestnávatelia. Dokonca tvoria 99,9% trhu a vytvárajú takmer 74 percent aktívnej pracovnej sily. „Práve tým by navrhovaný zákon výrazne pomohol, keďže oni oveľa ťažšie bojujú s rôznymi byrokratickými prekážkami a často sa meniacim prostredím. Práve zlepšenie podnikateľského prostredia im napomôže ešte viac uspieť na európskom trhu – čo je ešte stále našou slabinou,” tvrdí tieňový minister financií a hospodárstva Eduard Heger.

„Cieľom bol spokojný občan. Ten je spokojný vtedy, keď má dobrú prácu. Na to je však potrebné, aby mal dobré pracovné podmienky, a tie teda musia mať aj zamestnávatelia. To sa samozrejme týka aj podnikateľov. Je to nevyhnutné, ak má Slovensko byť konkurencieschopné. Sme totiž závislí na exporte, sme otvorená ekonomika, o to viac je dôležité, aby podnikateľské prostredie vytváralo dobré podmienky pre rozvoj firiem,” doplnil E. Heger.

Čo sa týka nárastu regulácie a podceňovania jeho dopadu vládou, za všetko hovoria čísla. Prvá Vláda R. Fica sa v roku 2007 zaviazala do roku 2012 znížiť administratívnu záťaž o 25%. Skutočnosť však bola taká, že oproti pôvodnému stavu bola záťaž v roku 2012 ešte o 11% vyššia. Medzi rokmi 2007-2017 (kumulatívne) bolo identifikovaných 1812 regulačných povinností z toho 414 v Zákonníku práce. Od roku 2007 počet neustále rástol. Počas vlády I. Radičovej (od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012) došlo k spomaleniu trendu a po jej páde sa opäť pridal plyn… Toto všetko má obrovský dopad na podnikateľov.

„Aj združenie podnikateľov Slovenska tvrdí, že kroky zodpovedných ministerstiev nedokázali zabrániť dlhodobému zhoršovaniu rámca pre podnikanie u nás,” pokračuje Eduard Heger. „Vyše 90 percent tejto záťaže generuje regulačná činnosť štyroch ministerstiev – ministerstva financií, práce, zdravotníctva a hospodárstva. Najvyšší podiel, až 65 percent, má ministerstvo financií. Podnikateľ strávi papierovaním podľa INESS 164 hodín a vykonanie 78 administratívnych úkonov ho stojí 1651 eur ročne. Ak svoju firmu ešte len zakladá, musí prirátať ďalších 36,5 hodín na 33 úkonov.”

Ďalšie dôležité čísla: Podľa INESS v období rokov 2012 – 2017, teda za druhej Ficovej vlády vrátane súčasnej koalície, nadobudlo účinnosť až 1053 novelizácií zákonov. Z toho bolo k 1. januáru – tak ako navrhovalo hnutie OĽANO – novelizovaných len 368 (35 %) zákonov a k inému dátumu až 685 (65 %) zákonov. „Podnikateľ sa ale potrebuje venovať svojej práci a nie čítať zmeny v zákonoch pomaly ako dennú tlač,” poznamenal E. Heger.

Medzi najčastejšie novelizované zákony, vzhľadom k dĺžke účinnosti, sa zaradili práve tie, s ktorými prichádza do každodenného styku každý podnikateľ: zákon o sociálnom poistení, zákon o dani z príjmov a zákon o živnostenskom podnikaní. V spomínanom období 2012 – 2017 priemere boli novelizované v priemere každé dva mesiace, každý viac ako 30-krát. Pre väčšinu podnikateľov je najlepšie, ak sa zákon mení k 1. januáru. V takom prípade nemusia meniť nastavené procesy v priebehu roka a napríklad účtovať podľa dvoch rôznych pravidiel.

Podľa predsedu OĽANO Igora Matoviča nasľuboval Fico s jeho zlepencom všetkým možným všetko možné. „Konkrétne podnikateľom a živnostníkom sľúbil v roku 2012, ale aj 2006, že im zjednoduší prostredie. Regulácia je administratívna záťaž, a keď je tej regulácie príliš veľa, už je to buzerácia. Fico nielenže nič neznížil, ale ešte to podnikateľom sťažil. Keď idete u nás do podnikania, riešite 1 700 rôznych predpisov, ktoré musíte splniť. Stačí jedna chyba a podnikateľ hneď dostane buchnát od úradu. Podnikal som dvadsať rokov a obdivujem každého, kto podniká aj napriek všetkým týmto polenám pod nohami od Fica a jeho bandy. Páni, ktorí podporujú len zákony, ktoré pomáhajú ich peňaženkám, tento návrh nepodporili. Nepomohli ľuďom, aby sa mali lepšie. Budeme ho predkladať opakovane.”