Samotní tvorcovia jedného z najprestížnejších rebríčkov kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti sa divili nad nepochopiteľným nárastom kvality slovenského zdravotníctva. Vysoko pozitívne nám vyskočilo hodnotenie za výbornú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá je porovnateľná iba so Švajčiarskom a nízke čakacie lehoty.
Minister Drucker sa netajil tým, že sa chce pozrieť na spôsob vykazovania našich dát do podobných prieskumov. Zdá sa, že asi ako jediný bude poznať aj to, ktorá pacientska organizácia dáta pre EHCI poskytla. Predpokladáme, že za výsledkami by mohla byť práve Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), nakoľko s prezidentkou asociácie Máriou Léviovou má minister nadštandardné vzťahy. Nám sa totiž nepodarilo tento údaj získať ani v EHCI a ani po detailnejšom zisťovaní medzi pacientskými organizáciami na Slovensku. Tie sa totiž k výsledkom nechcú priznať. Pritom hodnovernosť podobných analýz spočíva práve v poznaní hodnovernosti zdrojov a metodiky spracovania dát.
Aj tvorcovia správy uvádzajú ako prekvapivé, že slovenské pacientske organizácie boli v hodnotení čakacích dôb pozitívnejšie ako národné agentúry, pričom vo vyspelých krajinách so silnými pacientskymi organizáciami je to práve naopak. Úspech slovenského zdravotníctva v rebríčku EHCI tak nespočíva v preukázateľnom zlepšení prístupu k zdravotnej starostlivosti, ale zo subjektívnych dotazníkových výstupov.
Správa navyše obsahuje aj evidentné faktické chyby. Napríklad uvádza, že slovenskí pacienti nepotrebujú výmenný lístok k špecialistovi, ako aj to, že každý pacient má právo na druhý odborný posudok. Pri posudzovaní „slovenského úspechu“ sa autori mylne nazdávajú, že výborný výsledok je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený nedávnym zavedením súkromného doplnkového zdravotného poistenia, ktoré na Slovensku v skutočnosti neexistuje.
O to smutnejšie vyznieva fakt, že hneď po zverejnení výsledkov sa minister aj so svojim šéfom Inštitútu zdravotnej politiky postaví pred kamery a nekriticky, bez akýchkoľvek pochybností verejnosti vysvetľuje, prečo sme v hodnotení tak dobre obstáli.
Či sú čakacie lehoty na vyšetrenie u našich lekárov naozaj také priaznivé si musia zodpovedať samotní pacienti. Z výsledkov napríklad vyšlo, že na neakútne CT sa dostanú do týždňa a každý jeden prípad rakoviny sa začne riešiť do 21 dní. Nám z tejto analýzy zatiaľ určite vyplynula jedna reálna hrozba. Naši pacienti sa na Slovensku už nemôžu spoliehať ani na svoje „nezávislé“ pacientske organizácie.
