Za prvé štyri roky aktuálneho programového obdobia (2014 – 2020) Slovensko z celkovej alokácie (vrátane spolufinancovania) 15,98 eur vyčerpalo 1,59 miliardy eur, čo je zhruba 10 percent. Je to dokonca menej ako v predchádzajúcom období (2007 – 2013), kedy bolo za prvé štyri roky minutých takmer 1,8 miliardy eur, teda takmer 13,5 percenta.
„Čerpanie eurofondov je sprevádzané nízkou transparentnosťou a obrovskými korupčnými škandálmi za stovky miliónov eur v školstve, sociálnych veciach či v doprave. To je jeden z najzávažnejších dôvodov, prečo sme doteraz minuli tak málo,“ povedala poslankyňa OĽANO Veronika Remišová. Pripomenula napríklad zistenia NKÚ, ktorý preukázal vážne zlyhania pri čerpaní eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva za 600 miliónov eur či na zbytočné vyhadzovanie miliónov eur v rezortoch dopravy a hospodárstva, ktoré si za európske peniaze objednávali externé poradenské služby, ktoré mohli zvládnuť aj s internými zamestnancami.
„Vyjadrenia premiéra ktorý chce, aby vláda prišla s návrhmi na zjednodušenie čerpania eurofondov vyznievajú pod desiatich rokoch jeho vlád bizarne. Korupcia je pri eurofondoch na Slovensku hlboko zakorenená a neprehľadná a neprimerane komplikovaná byrokracia tomuto systému iba vyhovuje. Európske predpisy sú pre všetky krajiny rovnaké, ale napríklad v Estónsku dokážu vyhodnotiť menšie granty za 10 až 20 dní po podaní prihlášky. Je zarážajúce že vláda Roberta Fica nebola schopná poučiť sa z predchádzajúceho eurofondového obdobia a v súčasnosti opakuje tie isté staré chyby,“ povedala Remišová.
Ďalším dôvodom nízkeho čerpania je nekvalitné plánovanie prípravy projektov. Napríklad v rezorte dopravy mali byť viaceré diaľničné projekty ako obchvaty Žiliny či Ružomberka postavené a zafinancované z eurofondov minulého programového obdobia. Pre dlhodobo zanedbávané plánovanie prípravy a výstavby diaľnic na rezorte dopravy však prvá ani druhá Ficova vláda nebola schopná postaviť tieto veľké stavby z predchádzajúceho eurofondového obdobia. Projekty musela rozdeliť a väčšiu časť presunúť do súčasného programového obdobia a na uvoľnené eurofondy narýchlo hľadať nové projekty, z ktorých mnohé boli zbytočné. Príkladom je napríklad zbytočná výmena zvodidiel na diaľniciach a rýchlostných cestách za 80 miliónov eur.
Remišová takisto vyjadrila pochybnosti k Akčnému plánu na zvýšenie transparentnosti pri čerpaní eurofondov. „Je samozrejme dobre, že vláda s týmto plánom prišla. Ale na druhej strane konkrétne výsledky zatiaľ nevidno, dôležité výzvy na ministerstve školstva sú stále zastavené a eurofondy často využívame vyslovene zle. Navyše podľa tohto akčného plánu už ministerstvá nebudú musieť zverejňovať hodnotiteľov konkrétnych projektov. Bez tejto informácie by nebolo odhalené zneužívanie 600 miliónov eur na ministerstve školstva, keď napríklad lekár kardiológ hodnotil výskum o valcovaní oceľových plechov v hutníctve a naopak onkologický výskum žiadny lekár nehodnotil. Vláda nehľadá opatrenia, ako korupciu vyriešiť, ale opatrenia na to, aby sa škandál už nedal odhaliť. Aj preto si myslím, že vládna koalícia to s potieraním korupcie nemyslí vážne,“ uzavrela Remišová.
