Stačí, aby sa nejaká mimovládna organizácia alebo hlavné médiá negatívne zmienili o nejakej našej historicky významnej osobnosti a tzv. „štandardní“ politici o ňu radšej už ani nezavadia. Zaprú aj seba samých, len aby nevyzerali zle v očiach médií a tretieho sektora. Obzvlášť to platí o tzv. Slovenskej „národnej“ strane, v ktorej nezostalo už nič národné. Dnes je pre „štandardného“ politika nežiaduce spomínať na Ľudovíta Štúra, Karola Holubyho alebo na víťaza nad tureckým vojskom pri Viedni, po novom už „xenofóbneho“ poľského kráľa Jana III. Sobieskeho.
My z Ľudovej strany Naše Slovensko sa tézami pochybných mimovládnych organizácií neriadime a na veľké osobnosti našich dejín nezabúdame. Aj preto by tzv. „mimovládkari“ najradšej videli našu stranu zakázanú. Vadí im hlavne to, že ju nemôžu z pozadia riadiť.
A tak sú to len členovia ĽS Naše Slovensko (o nikom inom neviem), ktorí si dovolili v roku 2018 verejne spomenúť výročie narodenia Karola Holubyho. Karol Holuby sa narodil 14. februára 1826 v turčianskej obci Háj. Vlastenecká činnosť ho priviedla k účasti na Slovenskom povstaní, ktoré prebehlo v rokoch 1848 – 1849. Počas povstania sa dostal do zajatia, vďaka vierolomnosti maďarských veliteľov, pretože ho zajali ako parlamentára – vyjednávača.
Karola Holubyho súd v Hlohovci odsúdil na smrť. Počas súdu odmietol akúkoľvek spoluprácu s maďarským vojskom, nezradil priateľov, čo by mu umožnilo zachrániť si život, a tak 26. októbra 1848 nezlomený kráčal k šibenici. Trest smrti vykonala Maďarská garda, ktorá v tom čase napáchala oveľa viac vojnových zločinov, napríklad vypálila obce Lubina a Stará Turá.
Po porážke maďarských vojsk boli v roku 1849 jeho telesné pozostatky exhumované a pochované s vojenskými poctami za prítomnosti gen. Šimuniča. Dnes stojí v blízkosti miesta popravy pomník z roku 1928, ktorý je dielom akademického sochára Dušana Jurkoviča.
Janka Repčoková
predsedníčka okresnej organizácie
ĽS Naše Slovensko v Hlohovci
