Niektoré z týchto štátom „obdarovaných“ mimovládnych organizácií (Nadácia otvorenej spoločnosti, Človek v tiesni, projekt „Zabudnuté Slovensko“ a pod.) sú financované aj zo zahraničia a otvorene „broja“ proti Slovensku, jeho záujmom a jeho obyvateľom. Aj napriek tejto skutočnosti sú mnohé z nich financované z peňazí slovenských daňových poplatníkov. Je to prejav arogancie nielen predstaviteľov takýchto mimovládok (česť výnimkám, ktoré plnia naozaj prospešnú činnosť), ale aj našich politických elít, ktoré si takýmto spôsobom chovajú hada na hrudi a pestujú protislovensky konajúcich aktérov.
V tejto súvislosti si stačí spomenúť prezidenta Kisku, ktorý sa netají tým, že je veľkým podporovateľom a zástancom mimovládnych organizácií. Dokonca ich otvorene nabáda k ešte väčšej aktivite voči pronárodne orientovaným skupinám (hlavne voči ĽS Naše Slovensko a jej predstaviteľom), pre ktoré sú národnoštátne záujmy Slovenska prvoradé. Ale čo je možné očakávať od človeka, ktorý štát, v čele ktorého stojí nazve „mafiánskym štátom“?! Tým otvorene prejavil neúctu k bežným obyvateľom Slovenska, z ktorých drvivá väčšina nemá nič spoločné s praktikami typickými pre aktivity rôznych mafiánskych, kriminálnych a úžerníckych skupín. Preto sa nemôžeme čudovať, že pán Kiska je miláčikom našich liberálne orientovaných médií a s výnimkou ĽS Naše Slovensko aj celého terajšieho opozičného zoskupenia. Hlavne je však vnímaný ako nespochybniteľná „štátnická, morálna a ľudská autorita“ v očiach tých, pre ktorých je každý pronárodne a proslovensky orientovaný jednotlivec odsúdeniahodný fašista, nacionalista a extrémista.
Podobný, veľmi priateľský postoj k mimovládnym organizáciám prejavujú aj predstavitelia našej opozične sa tváriacej politickej reprezentácie. To je však len logickým vyústením toho, že mnohí z nich pochádzajú z „liahne“ rôznorodých organizácií „sorošovského typu“ pôsobiacich v našej spoločnosti, či presnejšie povedané parazitujúcich na jej zdrojoch.
Pozitívny vzťah k mimovládnym organizáciám však prejavili aj terajší držitelia moci v štáte, konkrétne predstavitelia dnešnej vládnej koalície, ktorí pre mimovládne organizácie zo štátneho rozpočtu SR vyčlenili štedrých 30 miliónov eur. Schválenie tejto sumy predseda vlády Robert Fico zdôvodnil tým, že to „považuje za významný príspevok k transparentnosti verejného života a najefektívnejší spôsob, ako bojovať proti korupcii“. Žiaľ, realita je podstatne iná. Aj napriek tomu, že na Slovensku pôsobí veľké množstvo neziskoviek, nadácií, spolkov a občianskych združení, priživujúcich sa na verejných zdrojoch, korupcia v našej krajine naďalej prekvitá a je málo pravdepodobné, že práve činnosť mimovládnych organizácií to nejakým zásadným spôsobom zmení.
Čo je na tejto veci ale najviac zaujímavé je fakt, že to bol Robert Fico, ktorý sa v roku 2016 vyjadril veľmi kriticky na adresu takýchto organizácií, pretože väčšinu z nich považoval za „škodcov“ a „nepriateľov“ slovenskej vlády a nášho štátu. V súvislosti s voľbami do NR SR v roku 2016 uviedol, že „My sme nebojovali s opozíciou. Bojovali sme s mimovládnym sektorom, ktorý bol často dotovaný a financovaný zo zahraničia“. Preto, ako sa vyjadril neskôr (jar 2017) po summite v Bruseli, „Slovensko sa bude pravdepodobne musieť pozrieť na zahraničné mimovládky, na to, kto ich financuje a aké majú pozadie“. Pravdou je, že doposiaľ sa tak nestalo.
Práve naopak, predseda vlády SR Robert Fico, ako poslušný vykonávateľ bruselských pokynov zmenil svoj pôvodný postoj do takej miery, že bol mimovládkam ochotný poskytnúť pekný balík peňazí. Nevedno, či je to spôsobené tým, že si chcel mimovládky a ich priazeň kúpiť alebo je to spôsobené tým, že je s ich pôsobením skutočne stotožnený a spája ich spoločný cieľ – hlbšia integrácia Slovenska do jadra EÚ, čo v praxi znamená úplnú rezignáciu na zvrchovanosť našich štátnych orgánov a samostatnosť SR.
ĽS Naše Slovensko ako jediná pronárodne orientovaná politická strana v NR SR predložila návrh zákona, ktorý by mimovládnym organizáciám financovaným zo zahraničia prikázal zverejniť výšku finančných zdrojov zo zahraničia a takisto aj mená svojich zahraničných sponzorov. Následne by takéto mimovládne organizácie, u ktorých sa dá predpokladať, že sú riadené zo svojich zahraničných centrál a že zastupujú skôr záujmy svojich sponzorov a mecenášov než záujmy Slovenska, boli nútené (tak ako je to napríklad v USA či v Ruskej federácii) pri svojej verejnej prezentácii uvádzať, že sú financované zo zahraničia a že, ako také, sú „zahraničnými agentmi“ pôsobiacimi na Slovensku.
Ako sa dalo očakávať, poslanci z tzv. štandardných politických strán odmietli podporiť nami predložený návrh zákona. Tým len potvrdili svoju spriaznenosť s mimovládnymi organizáciami takéhoto typu a zároveň preukázali, že ochrana zvrchovanosti Slovenska pre nich nepredstavuje kľúčový záujem.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
ĽS Naše Slovensko, Košice
Viac TU.