„Vo februári budúceho roka sa skončí funkčné obdobie deviatim sudcom ústavného súdu. V dôsledku toho dôjde k obmene až dvoch tretín sudcov. Ak sa nič nezmení, sudcovia a sudkyne navrhnutí týmto parlamentom a vymenovaní mnou ako prezidentom budú definovať prácu ústavného súdu najbližších dvanásť rokov.
Vládna väčšina má jedinečnú príležitosť posilniť kvalitu a nezávislosť ústavného súdu v čase hlbokej nedôvery ľudí v schopnosť štátu zabezpečiť spravodlivosť. Verejnosť potrebuje od vedenia krajiny jasný signál ochoty začať dôveru v právny štát na Slovensku budovať nanovo.
Výmena sudcov ústavného súdu však môže byť aj premárnenou príležitosťou a zatiaľ sa ukazuje, že ministerstvo spravodlivosti nedokáže ponúknuť dobré riešenia, ktoré by aj bolo schopné presadiť.
Dnes som prijal ministra spravodlivosti, pána Gála, aby som sa informoval o stave príprav nového zákona o spôsobe obsadzovania ústavného súdu. Prísľub takejto zmeny bol súčasťou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády a prevzala ho aj tá súčasná. Sprísnenie podmienok výberu nám odporučila aj Benátska komisia.
Musím, žiaľ, konštatovať, že z rozhovoru s ministrom sa mi zdá, že túto príležitosť sa vláda nechystá využiť. V lepšom prípade to vyzerá na podpriemerný návrh, v horšom na návrh, ktorý môže kvalitu výberu kandidátov na sudcov ústavného súdu ešte zhoršiť.
Od nástupu do funkcie prezidenta opakujem, že na ústavnom súde potrebujeme kvalitných a čestných sudcov a sudkyne. Ústavný súd je najvyšším garantom spravodlivosti.
Jeho rozhodnutia vplývajú na životy ľudí a významne ovplyvňujú rozhodovanie a možnosti politikov. Je dôležité, aby túto moc mali v rukách ľudia, ktorých bude môcť verejnosť spoznať a ktorí budú vzbudzovať dôveru vo svoju nezávislosť, odbornosť aj charakternosť.
Od mája tohto roka je na stole návrh skupiny významných slovenských právnikov, ktorý medzičasom podporila aj občianska verejnosť. Ich návrh kladie dôraz na to, aby bol výber sudcov čo najviac verejný a čo najmenej politický. Aj preto som sa dnes pána ministra pýtal, ako mieni naložiť s týmto kvalitným návrhom.
Pýtal som sa, prečo v návrhu ministerstva spravodlivosti chýba kľúčová ústavná požiadavka na to, aby osobnosť a doterajší život kandidáta dávali dôveru v to, že bude čestným a nezávislým sudcom.
Pýtal som sa pána ministra na postoj k priebežnej obmene sudcov ústavného súdu. Aby sme predišli súčasnému stavu, keď hrozí, že jeden parlament bude voliť väčšinu ústavných sudcov a jeden prezident ich bude menovať.
A pýtal som sa aj na to, prečo chce zvýšením podmienky veku na 45 rokov z najbližšej voľby kandidátov vyradiť prvé ponovembrové generácie právnikov. Teda ľudí nezaťažených skúsenosťou z doby, ktorá chápala právo ako nástroj režimu a nie ako nástroj spravodlivosti.
Ak to vláda myslí vážne s tým, že chce lepších a kvalitnejších sudcov ústavného súdu, návrh na zmenu ústavy by nemal ignorovať výbornú iniciatívu právnickej verejnosti. A mal by obsahovať aspoň tie body, na ktoré som sa dnes pána ministra Gála pýtal. Nie je žiaden dôvod — ani vecný ani politický — aby sme sa uspokojili s podpriemerným riešením, ktoré skutočnú zmenu k lepšiemu neprinesie. A nie je žiaden dôvod, aby sa nový spôsob voľby netýkal už najbližšieho obsadzovania ústavného súdu.“
