Neobstoja preto jeho závery, ktoré sú skôr v kategórii želaní, a nie faktov. Konštatovanie autorov, že štátna pomoc nemá vplyv na znižovanie regionálnych rozdielov či podporu najmenej rozvinutých regiónov, jeho autori nepreukázali. Naviac sa zdá, že NKÚ záleží viac na publicite než na odbornej diskusii a faktoch. Analytici úradu úplne ignorovali konkrétne pripomienky ministerstva hospodárstva, že ich prístup povedie k významnému skresleniu reality. Namiesto toho najskôr rozoslal NKÚ dokument médiám aj s jeho interpretáciou a rezortu hospodárstva ho doručil až po niekoľkých dňoch. Až následne dokument preskúmalo analytické Centrum pre hospodárske otázky ministerstva hospodárstva a príslušný odbor investícií. Keďže NKÚ neumožnil MH SR riadne sa vyjadriť, rezort využíva túto možnosť zverejniť konkrétne výhrady, nech si verejnosť urobí názor sama. Na základe spomínaných nedostatkov možno konštatovať, že pokiaľ boli na prípravu tejto štúdie vynaložené verejné prostriedky, boli vynaložené neefektívne.
NKÚ 16. 11. 2018 rozoslal médiám správu, ktorá mala „poskytnúť verejnosti informácie o politike investičnej pomoci v SR za posledných desať rokov a ex-post zhodnotiť prínos čerpanej investičnej pomoci pre jednotlivé regióny”. Avšak spôsob, akým štúdia k záverom dospela, obsahuje vážne nedostatky, ktoré ju diskvalifikujú.
Investičná pomoc sa poskytuje na podporu realizácie investície, ktorá sa môže vykonať v období troch až piatich rokov od schválenia pomoci. Pracovné miesta musia byť vytvorené do troch rokov od ukončenia investície. Investor je následne povinný investíciu, ako aj pracovné miesta, udržať minimálne ďalších päť rokov. V prípade investičnej pomoci vo forme daňovej úľavy sa môže povinnosť udržania investície predĺžiť až na 13 rokov. V sledovanom období tvorila daňová úľava viac ako dve tretiny poskytnutej pomoci a uplatňuje sa, až keď investor reálne produkuje zisk. Je teda zrejmé, že vplyv investície na región (napr. ako vplyv na regionálne HDP, ale aj na samotnú zamestnanosť) sa v „plnej sile“ môže prejaviť až v období, ktoré sa začína niekoľko rokov po schválení pomoci.
Zohľadnenie časového posunu je jednou z hlavných výziev pri hodnotení vplyvu investičnej pomoci. NKÚ v úvode svojej analýzy konštatuje, že„údaje sa vyhodnotili len v sledovanom období, t.j. nie je zohľadnený časový posun pri čerpaní investičnej pomoci.” V sledovanom období však časový posun zásadne ovplyvňuje z celkového počtu 106 hodnotených projektov až viac ako 50 projektov, ktoré zatiaľ nie sú „uzatvorené“ a prebieha ich realizácia, čerpanie investičnej pomoci alebo doba udržania investície. Skutočnosť, že faktor časového posunu nebol v analýze zámerne zohľadnený ukazuje, že analytický tím nepochopil základné princípy fungovania investičnej pomoci. Ak by sme v tomto momente prestali „analýzu“ čítať, ušetrili by sme si zbytočne stratený čas.
Konštatovanie, že investičná pomoc nemá koncepčné riadenie bez analyzovania spôsobu, ako v jednotlivých obdobiach bola investičná pomoc využívaná a teda riadená, je tiež dôkazom nekompetentného hodnotenia. V rokoch 2016 a 2017 bolo investičnou pomocou podporených až 75 % zámerov, ktoré smerovali na stredné a východné Slovensko. V rovnakom období bolo v týchto regiónoch podporených až 80 % nových pracovných miest. V týchto rokoch vláda reagovala na úbytok pracovných síl na západnom Slovensku a potrebu podpory znevýhodnených regiónov stredného a východného Slovenska. Tento fakt bol v analýze opomenutý, napriek tomu analýza konštatovala nekoncepčnosť v riadení investičnej pomoci.
NKÚ však pozitívne hodnotilo novú legislatívu o investičnej pomoci. Tá vznikala ako reakcia na zmeny potrieb Slovenskej republiky, ako aj investorov, ktorí v nej pôsobia. Reaguje na štvrtú priemyselnú revolúciu a zároveň na potrebu podpory vytvárania pracovných miest v najmenej rozvinutých okresoch. NKÚ si teda protirečí, keď na jednej strane konštatuje nekoncepčnosť v riadení investičnej pomoci a na strane druhej pozitívne hodnotí posledné zmeny, ktoré zásadne zmenili koncept poskytovania investičnej pomoci.
NKÚ vo svojej „analýze“ prináša niekoľko nových pohľadov na hodnotenie investičnej pomoci. Jedným z nich je parameter čerpanej investičnej pomoci na jedného obyvateľa. Bolo by zaujímavé spoznať súvislosť medzi čerpanou investičnou pomocou a počtom obyvateľov v regióne, ako aj to, ako sa táto súvislosť prejavuje na úspechu alebo neúspechu konkrétneho opatrenia.
NKÚ priniesol v oblasti hodnotenia investičnej pomoci aj ďalšiu „zaujímavú novinku“, ktorou je podiel čerpanej investičnej pomoci na schválenej investičnej pomoci v jednotlivých rokoch. „Analýza“ totiž absolútne ignorovala skutočnosť, že investičná pomoc sa poskytuje konkrétnemu investorovi na konkrétnu investíciu formou refundácie. To znamená, že investor začína investičnú pomoc čerpať spravidla až rok po schválení investičnej pomoci. Dočerpá ju až po samotnej realizácií zámeru. Čerpaná investičná pomoc konkrétnymi investormi na konkrétne zámery v konkrétnom roku teda vôbec nesúvisí s inými investičnými zámermi, ktorým bola pomoc v tom istom roku schválená. Úlohou hodnotenia investičnej pomoci je analyzovať, ako pomoc pre konkrétnu spoločnosť ovplyvnila celý región, resp. prispela k napĺňaniu cieľov investičnej pomoci. Na podobnú analýzu sa využívajú komplexné analytické metódy. NKÚ pri svojej analýze nevyužil ani jednu z ekonometrických analytických metód, a teda konštatuje závery, ku ktorým nedospel relevantnými odbornými postupmi.
Zjednodušené hodnotenie na základe aritmetického priemeru môže byť častokrát nepresné, keďže výsledná hodnota je ovplyvnená tzv. extrémami (veľmi vysokými a nízkymi hodnotami). Takýto prístup výsledky analýzy skresľuje. Pre lepšiu výpovednú hodnotu je vhodné, aby zistenia boli presnejšie definované, napr. rozdelené podľa typu projektu.
Korektnosť absentuje aj pri porovnaní zmeny HDP na obyvateľa s výškou poskytnutej investičnej pomoci. Na zmenu HDP pôsobia aj iné faktory, ktoré NKÚ neanalyzuje. V texte je opomenutá aj tvorba hrubého fixného kapitálu alebo pridaná hodnota, ktoré sú dôležitými ekonomickými ukazovateľmi. V celom texte chýba akákoľvek metodológia výpočtov jednotlivých údajov, ukazovateľov a záverov. Spolu s tým v texte často chýbajú kritériá výberu daných ukazovateľov. Pri hodnotení Altmanovým Z-skóre nie je vysvetlené, za aké obdobie bolo toto skóre počítané a z akých údajov kolegovia z NKÚ vychádzali v prípade nových spoločností. Časť porovnávajúca Slovensko a Českú republiku nemá žiadny záver alebo zhodnotenie. V texte zároveň nie je vysvetlené, prečo si autori vybrali ako krajinu na porovnanie práve Česko a nie inú krajinu. Materiál súčasne operuje s tvrdeniami ako „významná“ alebo „preukázaný vplyv“, ktoré by mali byť jasne analyticky zdôvodnené.
Kontrola plnenia podmienok investičnej pomoci sa odohráva priebežne počas celého obdobia, v ktorom je investor povinný podmienky plniť. Podľa samotnej analýzy MH SR pristúpilo v odôvodnených prípadoch ku kráteniu alebo rušeniu investičnej pomoci. Je zrejmé, že takéto kroky mohlo vykonať iba na základe kontroly plnenia podmienok, za ktorých bola investičná pomoc poskytnutá.
MH SR víta odbornú diskusiu v oblasti investičnej pomoci. S poľutovaním však musí konštatovať, že v správe NKÚ chýba odbornosť, a to tak z pohľadu analytiky, ako aj samotnej investičnej pomoci. Na základe tejto správy si dovoľuje dať odporučenie NKÚ, aby si ako ďalšie projekty svojho začínajúceho analytického odboru vybralo jednoduchšie témy, alebo o nich diskutovali s ľuďmi, ktorí sa im odborne venujú.
Odbor komunikácie MH SR
