„Správa konštatuje, že učiteľské povolanie čoraz viac trpí nedostatkom uznania, mzdy sú naďalej nízke a príležitosti na profesijný rozvoj sú nedostatočné,“ zdôraznil Sopko. Priemerné platy učiteľov značne zaostávajú za priemernými mzdami vysokoškolsky vzdelaných osôb na Slovensku, ktoré pracujú na plný pracovný čas. Učitelia vyšších stredných škôl, ktorí pracujú vo verejných inštitúciách, v priemere zarábajú len 64 % zo mzdy pracovníka s vysokoškolským vzdelaním pracujúceho na plný pracovný čas.
„Musíme si uvedomiť, že pedagogickí a odborní zamestnanci sú kľúčoví, ak chceme riešiť ďalšie aj správou konštatované problémy. Toto je potrebné opakovať neustále, lebo vládni politici nie sú schopní si to zapamätať,“ pokračuje Sopko. Ďalej uvádza, že tu máme „časovanú bombu“ predčasného ukončenia školskej dochádzky, nefunkčné opatrenia na podporu rovnosti a začlenenia, chýbajúce kroky zvyšujúcich kvalitu vysokoškolského vzdelávania, kedy riešime modernizačný dlh voči dôstojnému ubytovaniu študentov a nevládzeme ísť už do výraznej podpory výskumu budovaním vedeckých centier.
Podľa Sopka musia pri každom investičnom opatrení stáť na prvom mieste ľudia, s ktorými chceme potrebné zmeny realizovať. „Do nich musíme investovať, do ich vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie, pretože obdobie len písania rôznych dokumentov a plánov, ktoré po tlačí škodili najmä našim lesom, sme tu mali počas Mikolajovej „papierovej“ reformy aj pred vyše desiatimi rokmi.“ Napokon aj samotná správa konštatuje, že väčšie investície do zručností, vzdelávania, odbornej prípravy a sociálnej inklúzie môžu zvýšiť produktivitu na Slovensku a vytvoriť inkluzívny rast. „Ministerka školstva M. Lubyová si musí z tejto správy zobrať odporúčania. Prestať tvrdo politicky presadzovať nový zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, proti ktorému sa učitelia búria petíciou,“ uzavrel Sopko.
