Európska komisia v správe uvádza, že kvôli zrušeniu eurofondových výziev nominantom SNS Petrom Plavčanom, a tiež kvôli pokračujúcemu administratívnemu zmätku Slovensko prichádza o 81 miliónov eur, ktoré mohli dostať vedci a univerzity. „Nominanti SNS nás o tieto peniaze obrali. Zrejme sa držia hesla Andreja Danka, že máme dosť peňazí a teda peniaze z Bruselu nepotrebujeme, tak ich necháme prepadnúť,“ uviedla Veronika Remišová s tým, že minulý rok sme pre podobné pochybenia a eurofondový škandál prišli o 27 miliónov eur. Spolu tak ide o 108 miliónov eur. „Ak to pôjde takto ďalej, tento rok hrozí, že prídeme o ďalších 100 miliónov eur,“ pokračovala.
Druhou zlou správou je podľa Remišovej katastrofálne čerpanie eurofondov v oblasti vedy a výskumu. „Z operačných programov je ministerstvo školstva jedným z najhorších v čerpaní eurofondov. Blížime sa ku koncu programového obdobia a doteraz sme kvôli neschopnosti nominantov SNS dokázali z operačných programov, ktoré riadi ministerstvo školstva, minúť na vzdelávanie iba 5 % a na výskum iba 9 % z dostupných prostriedkov,“ upozornila Remišová, ktorá sa zároveň pýta premiéra Pellegriniho na konkrétne kroky, akými chce vzniknutú situáciu riešiť. „Nie je predsa možné, aby Slovensko kvôli lajdáctvu prichádzalo o desiatky miliónov eur zbytočne,“ pokračovala s tým, že na zajtrajšom školskom výbore sa bude tie isté otázky pýtať aj samotnej ministerky Lubyovej.
Veronika Remišová vzhľadom na tieto obrovské problémy navrhuje 3 zásadné riešenia na zlepšenie vedy a výskumu:
Podpora tých, čo niečo dokázali
Ako uviedla Remišová, Európska komisia nám vyčíta, že investície súkromných podnikov do vedy a výskumu sú veľmi malé. Na Slovensku sú z okolitých krajín dokonca najnižšie – len 0,48 HDP. „Ak už podporujeme súkromné firmy, v prvom rade by sme mali podporovať tie, ktoré majú inovačný potenciál a investujú do vedy a výskumu vlastné zdroje,“ tvrdí V. Remišová. „My navrhujeme, aby im štát dal maximálne dvojnásobok toho, koľko oni sami investujú do vedy a výskumu z vlastných zdrojov,“ doplnila. Takisto dodala, že v pri eurofondovom škandále aj škandále so štátnymi dotáciami ministerstva školstva dávalo verejné peniaze firmám, ktoré nič nerobia ani do výskumu nič neinvestujú. Remišová podotkla, že „keby pani ministerka dávala vlastné peniaze, tak by sme videli, ako by zmenila prístup. Ale keďže rozdáva naše peniaze, tak sa správa, akoby nemali žiadnu cenu. Dáva ich tým, ktorí nič nedokázali, ani nič neinvestujú.“
Kontrola efektivity vynaložených peňazí
Remišová pripomenula, že obrovskú sumu peňazí, takmer 100 miliónov eur, dáva ministerka Lubyová sama sebe – teda svojej podriadenej organizácii Centrum vedecko-technických informácii SR (CVTI). Napríklad 30 miliónov eur pridelila na projekt CVTI, ktorého strategickým cieľom je „dobudovanie komplexnej horizontálnej a centrálnej podpory virtuálnej infraštruktúry IKT pre poskytovanie softvérových produktov vo forme služieb v rámci horizontálnej a centrálnej podpory IKT“. „Navrhujeme, aby bol každý národný projekt nad päť miliónov eur hodnotený Útvarom hodnoty za peniaze, aby skúmal, aký majú tieto projekty význam a čo prinesú Slovensku,“ povedala.
Vypracovanie štátnej vednej a technickej politiky
Podľa Remišovej dnes vláda a konkrétne ministerka Lubyová robí všetko naopak. „Najprv rozdelí milióny eur z eurofondov a štátnych peňazí a až potom sa ide zamýšľať, čo by sme z nich mali podporiť,“ hovorí Remišová a upozorňuje, že podľa zákona má ministerstvo školstva povinnosť pripraviť strednodobú koncepciu štátnej vednej a technickej politiky, aby sme ako krajina vedeli, čo je pre nás dôležité a kam potrebujeme dať viac peňazí. „Od roku 2016 takýto plán nemáme, čo nám vyčíta aj Európska komisia. Podľa programového vyhlásenia vlády malo tiež ministerstvo zabezpečiť audit národného systému rozvoja výskumu a inovácií, aby sme systém sprehľadnili, zjednodušili a identifikovali špičkové slovenské vedecko-výskumné kolektívy, ktoré by sme mali podporovať. Nič z toho tu nemáme, zato ministerka rozdeľuje stovky miliónov na často pochybné projekty. Občania Slovenska si naozaj nezaslúžia, aby vláda najskôr všetky peniaze rozdala, a až potom rozmýšľala, ako a koho by bolo najlepšie podporiť, to nedáva žiadny zmysel,“ upozornila.
Podľa Remišovej je kvôli týmto problémom inovačný potenciál Slovenska veľmi malý. „Ak máme byť úspešnou a prosperujúcou krajinou s vyššími platmi a kvalitnými pracovnými miestami, potrebujeme zmysluplne investovať do podpory vedy a výskumu. Musíme dávať peniaze tým, ktorí niečo vedia a niečo robia, nie tým, ktorí nič nerobia, a jediné, čo vedia, je priživovať sa na štáte,“ dodala Remišová.
Podľa kandidáta do Európskeho parlamentu za hnutie OĽANO Michala Šipoša je práve teraz veľmi dôležité obdobie, kedy sa v EÚ rokuje o novom programovom období. „V tomto čase sa rozhoduje, na čo sa využijú eurofondy v období 2020 – 2027. Preto je veľmi dôležité presadiť priority a záujmy Slovenska, medzi ktoré patrí verejnoprospešná infraštruktúra, cesty, železnice, cyklotrasy a skutočná veda a výskum. Určite medzi ne nepatrí podpora súkromných penziónov, schránkových firiem a ďalších nezmyselných projektov,“ uzavrel Šipoš.
