V čase, keď Slovensko trápil smog, mal som viacero telefonátov. Neboli to príjemné rozhovory. Starostovia a primátori sa mi sťažovali, že pred smogom neboli dostatočne varovaní a teda nemohli včas informovať občanov svojho mesta či obce. Mali úplnú pravdu. Informačné kanály sa ukázali ako nedostatočné. A zlepšenie tejto oblasti som okamžite prijal za svoju úlohu a s kolegami sme okamžite začali pracovať na riešení, ako sa vtedy čerstvým skúsenostiam v budúcnosti vyhnúť.
Odpoveď už je na stole. Minulý týždeň vláda schválila novelu zákona o ovzduší. Práve vďaka nej už podobné telefonáty v prípade smogu nebudú potrebné. Novelou sme totiž informovanie verejnosti výrazne zintenzívnili. Okrem iného, pred znečistením budú varovať aj verejnoprávne médiá.
Tu by som mohol svoj blog skončiť. Dostal som úlohu a tú sme splnili. Lenže samotné varovanie pred problémom zároveň málokedy predstavuje aj zlepšenie. Preto sme novelou priniesli viacero nástrojov, ako so znečistením ovzdušia bojovať. Napríklad sme dali priechod takzvaným nízkoemisným zónam. Teda obciam sme odstránili z cesty prekážky, ako nízkoemisné zóny na svojom území vyhlásiť. Ich prostredníctvom môžu obmedziť vstup niektorým typom áut do oblastí, v ktorých obyvatelia trpia chronickým znečistením ovzdušia.
Nízkoemisné zóny nie sú žiadnou novinkou. Sú známe z viacerých európskych alebo ázijských krajín. No bez ohľadu na autorstvo je podstatné jedno. Ak fungujú inde, budú fungovať aj na Slovensku.
Nezabudli sme ani na ostatných znečisťovateľov ovzdušia. Slovenská inšpekcia životného prostredia bude intenzívnejšie monitorovať. Pre teplárne, kompresorové stanice, kotly na biomasu, … začnú platiť prísnejšie emisné limity – tak ako v iných krajinách Európskej únie.
Smogové udalosti jasne ukazujú na dve skutočnosti: tou prvou je, že ochrana životného prostredia sa už dávno netýka len ochrany rastlín a zvierat. Existenčne sa týka zdravia človeka. Nevšímavosť a ľahostajnosť k nemu už nemusíme predýchať. A tou druhou je fakt, že ochrana životného prostredia – teda aj ochrana života a zdravia ľudí – sa musí niesť nielen prierezovo prácou všetkých rezortov, ale aj nepretržite všetkými vládami. S rovnakou intenzitou tak v opozičnom, ako aj koaličnom prostredí. Bez ohľadu na politické body a vzťahové nezrovnalosti. Náš návrh zákona o ovzduší je toho príkladom.
