Partneri sa v rozhovore venovali aj bezprostrednému susedstvu EÚ – Východnému partnerstvu vrátane vzťahov s Ruskom a západnému Balkánu a Turecku. Zhodli sa, že je potrebná hlbšia reflexia situácie v jednotlivých krajinách regiónu, osobitne vo vzťahu k Bosne a Hercegovine a Macedónsku. „Ak sa EÚ nebude väčšmi angažovať v tomto priestore, je len prirodzené, že ho vyplnia iní hráči. Musíme posilniť kredibilitu procesu rozširovania a väčšmi tak motivovať kandidátske krajiny,“ povedal M. Lajčák.
Pokiaľ ide o Turecko, znepokojenie vyvolávajú najmä pnutia vo vzťahu k niektorým štátom EÚ, ktoré majú potenciál ohroziť kvalitu vzájomných vzťahov, čo je situácia, ktorá by neprospela nikomu. Vo vzťahu k Rusku je podľa ministra potrebné zadefinovať si politickú líniu EÚ, ktorá od roku 2014 absentuje, respektíve sa obmedzuje len na sankcie. „Na rozdiel od NATO, kde máme politiku duálneho prístupu, na EÚ úrovni nám takáto platforma chýba,“ konštatoval M. Lajčák, ktorý s hosťom diskutoval aj o situácii na juhovýchode Ukrajiny a možnostiach ako podporiť implementáciu Minských dohôd.
Partneri diskutovali aj o hrozbe, ktorú predstavuje terorizmus, a o ďalších zahraničnopolitických a bezpečnostných otázkach.
