„Naše ministerstvo nemohlo tento stav a dynamiku vývoja ignorovať. Preto som už vo februári tohto roku zriadil pracovnú skupinu pre budúcnosť EÚ, v rámci ktorej sme sa venovali analýze príčin krízy v EÚ ako aj možnostiam jej prekonania,“ uviedol I. Korčok. Do aktivít pracovnej skupiny sú zapájaní aj zástupcovia ďalších rezortov, ktorých sa téma priamo vecne dotýka, a analytici z mimovládnej sféry.
Diskusiu o budúcnosti EÚ spustilo referendum v Spojenom kráľovstve a následná notifikácia UK so zámerom vystúpiť z Únie. Z členských štátov prichádzajú individuálne predstavy, ako pokračovať ďalej vo formáte EÚ27. Ucelená diskusia medzi členskými štátmi zatiaľ chýba, čo je spôsobené najmä skutočnosťou, že rok 2017 je rokom volieb v krajinách, ktorých príspevok do debaty o budúcnosti je kľúčový. Slovensko má jasnú predstavu o postavení Slovenska v budúcej EÚ. „Strategické rozhodnutie byť v jadre európskej integrácie už zaznelo z úst predsedu vlády SR. Slovensko je za prehlbovanie integrácie všade tam, kde jasne identifikujeme pridanú hodnotu. Vidím to najmä pri dokončení troch hlavných projektov EÚ: 1/ menovej únie – aby sa ľudia používajúci spoločnú menu nemuseli báť o svoje peniaze; 2/ Schengen – aby sme mali pod kontrolou migráciu; 3/ vnútorný trh – aby sme odstraňovali prekážky a potláčali protekcionistické tendencie, ako vidíme napríklad v nákladnej doprave,“ povedal štátny tajomník.
