„Je pre mňa cťou mať opäť možnosť pozdraviť vás na každoročnom sneme Združenia miesta a obcí Slovenska. S mnohými som sa počas troch rokov v úrade prezidenta osobne stretol pri návšteve vašej obce a mesta, s ďalšími – verím – budem mať príležitosť zoznámiť sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Ale chcem sa vám aj z tohto miesta všetkým poďakovať za verejnú službu, ktorú robíte pre vaše samosprávy. Za úsilie, každodenné menšie aj väčšie kroky, ktoré robíte, aby bol život ľudí na Slovensku lepší, krajší a spokojnejší.
Chcem oceniť vaše aktívne vystupovanie vo verejnej diskusii k mnohým pálčivým problémom, ktoré trápia nielen samosprávy, mestá a obce, ale celú našu krajinu. A rád by som vás povzbudil, aby ste sa zapájali ešte viac. Aby vás bolo ešte viac počuť pri tých naozaj kľúčových témach, pri ktorých ako moderná krajina, ako vyspelá spoločnosť v najbohatšej časti sveta nemôžeme ďalej stáť na mieste a odkladať riešenia do budúcnosti. Vaše skúsenosti, priamy kontakt s tým, čo sa deje v rôznych častiach Slovenska sú vždy mimoriadne cenným príspevkom pri hľadaní tých najlepších stratégií, opatrení a dosahovaní cieľov.
Ako prezident sa snažím upozorňovať na výzvy, ktorým Slovensko čelí v súčasnosti, alebo sa s nimi bude musieť vyrovnať v blízkej budúcnosti. Považujem to za moju úlohu, za povinnosť hlavy štátu ozvať sa, keď cítim, že ako krajina potrebujeme pridať.
Aj vo vašej prítomnosti, na vašom sneme som v minulosti hovoril napríklad o nedostatkoch pri verejnom obstarávaní, ale najmä o potrebe hlbokej reformy vzdelávania na Slovensku — špeciálne vzdelávania najmenších detí na základných školách. Pri mojich návštevách miest a obcí často diskutujeme aj o ďalšom probléme, o ktorom hovorím veľmi často — o kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti v každom regióne na Slovensku. V niektorých oblastiach sme sa už niekam pohli viac, inde menej.
Ale chcem aj tu dnes zdôrazniť, že v oblastiach, ako je lepšie vzdelávanie a kvalitnejšia zdravotná starostlivosť, už nestačí veci riešiť. Treba mať výsledky. Nestačí pomenovať problém a začať prijímať opatrenia, ale musíme veci aj dokončiť Tak, aby to ľudia skutočne pocítili. Určiť si zrozumiteľný cieľ a dosiahnuť hmatateľný výsledok. Prestať konať intuitívne podľa toho ako sa niekomu zamarí, ale pracovať na základe overených postupov zo zahraničia, alebo dobrých skúseností z domova, o ktoré sa vieme opierať. Nezabúdať, že na riešenie naozaj hlbokých problémov potrebujeme kvalitné personálne zázemie na centrálnych úradoch, ale aj v teréne na úrovni samospráv a miestnych komunít.
Tém, ktoré pri svojej práci musíte riešiť, sú stovky. Najdôležitejšie spomenul pán prezident ZMOS. Ak ale existuje téma, pri ktorej sú naše nedostatky pri spravovaní vecí verejných, naša slabá schopnosť sústrediť sa azda najviac viditeľné, tak je to riešenie problému chudobných, vylúčených rómskych komunít. Tu pred vami naozaj nepotrebujem zoširoka hovoriť o tom, aké škody naša neschopnosť významne sa pohnúť ďalej pácha v miestnych komunitách, ale aj na úrovni celej krajiny. Žiaľ, štvrťstoročie modernej Slovenskej republiky je zároveň aj štvrťstoročím mnohých často prázdnych deklarácií, siláckych rečí, premárnených príležitostí a žalostných výsledkov riešenia problémov vylúčených rómskych komunít.
V tejto situácii je možno až zázrakom, že tu medzi vami existujú ľudia, ktorých systematická práca prináša významné úspechy.
Spoločným menovateľom života vo vylúčených skupinách je vysoká nezamestnanosť, nízka vzdelanosť, zlý zdravotný stav a vysoká kriminalita. Chudoba a sociálna vylúčenosť prechádza z generácie na generáciu. Doterajším pokusom o zmenu tohto stavu chýbalo odhodlanie, stanovenie jasných cieľov, vynucovanie záväzkov a koordinácia hlavných aktérov. Dokonca aj údaje o rómskej populácii, s ktorými zodpovedné inštitúcie pracujú, čerpáme z viac než päť rokov starého prieskumu.
Pozitívne príklady sú skôr miestnou anomáliou než systémovým výstupom. Rázny zásah štátnych aj samosprávnych inštitúcií je preto podľa mňa nevyhnutný. V období rokov 2014 až 2020 má Slovensko k dispozícii 450 miliónov eur z fondov EÚ, ktoré majú byť primárne určené na zlepšenie životnej situácie Rómov vo vylúčených komunitách. Vhodným nasmerovaním zdrojov by sme v krátkom časovom horizonte mohli výrazne zlepšiť život rómskej menšiny a znížiť napätie pri spolužití s majoritným obyvateľstvom. Nehovoriac o tom, že by malo byť samozrejmosťou, že orgány verejnej moci by mali byť schopné vynútiť si dodržiavanie pravidiel ich slušného spolunažívania.
A nehovorme si neustále, aký je to ťažký a veľký problém. Snaha o zlepšenie životnej situácie Rómov by sa mala orientovať na dve oblasti – zvýšenie vzdelania v rómskej populácii a zlepšenie kvality bývania. Rómska populácia je v porovnaní s majoritnou populáciou veľmi mladá, nízke vzdelanie však limituje možnosti ďalšieho uplatnenia mladých Rómov. Predpokladom zvládnutia nárokov vzdelávacieho procesu sú však zabezpečené základné životné podmienky. Bez stola, stoličky, lampy a s bruchom škvŕkajúcim od hladu sa študovať nedá.
Zvýšenie kvality bývania je preto dôležitým prvkom na zlepšenie celkovej situácie Rómov. A dobre vieme, čo v tejto súvislosti musíme urobiť. Zameniť chatrče za dôstojnejšie bývanie — samozrejme, za primeranej spoluúčasti Rómov. Legalizovať domy na nevysporiadaných pozemkoch. Investovať do infraštruktúry — vodovodov, elektrických sietí, ciest a podobne.
Malé dedinky, kde vy, starostovia, poznáte pomaly každého Róma po mene, pravdaže, potrebujú celkom inú stratégiu ako mestá. Rovnako dobre vieme, čo musíme urobiť na zlepšenie vzdelávania rómskych detí, a to: zabezpečiť dostupné predškolské vzdelávanie. Zrušiť prax automatického posielania detí do špeciálnych škôl. Desegregovať školy, ktoré sa v priebehu rokov rozdelili na rómske a nerómske, čo si bude vyžadovať veľa vysvetľovania a práce s miestnymi komunitami.
Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je v životnom záujme našej krajiny, aby sme si pri riešení problému vylúčených rómskych komunít určili jasné a poctivé ciele a začali pracovať na ich naplnení. Aby sme s ľuďmi na Slovensku komunikovali na túto tému poctivo, otvorene a férovo. Ak to nedokážeme, volanie po radikálnych riešeniach bude silnieť.
Na záver mi dovoľte ešte raz sa vám poďakovať za vašu prácu. Prácu ťažkú, často nedocenenú, ale takú dôležitú pre rozvoj nášho krásneho Slovenska. Želám vám veľa síl, energie aj trpezlivosti pri vašej službe občanom.“
