V správe je uvedené, že zo sťažností, ktoré boli notifikované vláde, Súd v uplynulom roku rozhodol celkovo 37 prípadov. Z uvedeného počtu Súd v 10 prípadoch vyhlásil rozsudky (z toho 9 rozsudkov bolo vyhlásených v merite veci a v jednom prípade išlo o revíziu predošlého rozsudku), v 3 prípadoch Súd sťažnosti vyhlásil ako celok za neprijateľné, v 18 prípadoch Súd rozhodol o schválení zmieru dosiahnutého medzi stranami, v 5 prípadoch Súd vyčiarkol sťažnosti zo zoznamu na základe jednostrannej deklarácie vlády a v 1 prípade rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na opakované výzvy Súdu na predloženie stanoviska.
Z 9 prípadov, v ktorých Súd v roku 2016 rozhodol o porušení niektorého z článkov Dohovoru zo strany Slovenskej republiky (v roku 2015 to bolo v 13 prípadoch), v 1 prípade Súd konštatoval porušenie procesnej časti článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia), v 4 prípadoch rozhodol o porušení článku 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a v 1 prípade aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. V 1 prípade konštatoval porušenie článku 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy) a v 4 prípadoch rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku).
V 18 prípadoch Súd rozhodnutím vzal na vedomie zmier medzi sťažovateľmi a vládou po tom, ako sa uistil, že dosiahnutý zmier je založený na rešpektovaní ľudských práv tak, ako je to definované v Dohovore a jeho protokoloch. Zástupkyňa pristúpila k zmiernemu riešeniu sťažností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konaní predovšetkým v prípadoch, keď ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodov, ktoré Súd už v minulosti vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane odmietol (napr. že sťažovateľ pred jej podaním nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu alebo podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu iba formálne, bez toho, aby mal predseda súdu reálnu možnosť uskutočniť nápravu), alebo v prípadoch, keď ústavný súd neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch alebo súdoch alebo za zistené prieťahy v súdnom konaní priznal nedostatočnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia.
V 5 prípadoch Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti na základe jednostrannej deklarácie vlády. Ide o prípady, v ktorých je dotknutá vláda pripravená uzavrieť zmier za podmienok navrhnutých Súdom, avšak sťažovateľ s uzavretím zmieru nesúhlasí. Za predpokladu, že vláda jednostranne deklaruje, že uznáva porušenie práv sťažovateľa a je pripravená zaplatiť mu spravodlivé zadosťučinenie, Súd môže, ak je presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi nevyžaduje, aby sa pokračovalo v posudzovaní predmetnej sťažnosti, vziať na vedomie podmienky deklarácie dotknutej vlády a formu zabezpečenia dodržania v nej uvedených záväzkov a rozhodnúť o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov. V 1 prípade Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti po tom, ako sa k notifikovanej sťažnosti vyjadrila vláda z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na výzvy Súdu na predloženie stanovísk a dokumentov, z čoho Súd vyvodil, že nemá záujem na ďalšom prerokovaní svojej sťažnosti.
V ďalších 3 prípadoch Súd rozhodol v prospech Slovenskej republiky rozhodnutím o neprijateľnosti sťažnosti po tom, ako sa k notifikovaným sťažnostiam vyjadrila vláda a sťažovateľ.
V roku 2016 bolo vláde notifikovaných 43 nových sťažností, teda ich počet oproti roku 2015 (30 sťažností) sa zvýšil o 40 %. Väčšina notifikovaných sťažností sa týka namietaného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), predovšetkým v súvislosti s neprimeranou dĺžkou súdnych konaní.
Pokiaľ ide o výkon rozsudkov a rozhodnutí Súdu, v roku 2016 Výbor ministrov Rady Európy ukončil dohľad nad výkonom 41 rozsudkov a rozhodnutí proti Slovenskej republike vydaním záverečných rezolúcií, ktorými bolo ukončené sledovanie týchto prípadov.
Aj v roku 2016 zástupkyňa pokračovala v aktivitách týkajúcich sa odnímania detí bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza v niektorých členských štátoch Rady Európy. Jej aktivity a angažovanosť v konkrétnych prípadoch odobratých detí boli ocenené na medzinárodnej úrovni, keď jej Severský výbor pre ľudské práva pri príležitosti oslavy 20. rokov svojho založenia udelil vo Švédsku cenu za mimoriadnu odvahu, súcit a humanitárnu angažovanosť pre deti a rodiny, ktoré sa bez naliehavej potreby stali obeťami systémov sociálnej starostlivosti v Európe. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že po predchádzajúcich rezolúciách Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 30. novembra 2012 a22. apríla 2015, týkajúcich sa problematiky odoberania detí z ich rodín a pôsobenia orgánov sociálnej starostlivosti v súčasnosti výbor pre sociálne veci, zdravie a udržateľný rozvoj Parlamentného zhromaždenia Rady Európy prerokúva návrh ďalšej rezolúcie týkajúcej sa tejto problematiky.
Úplné znenie Správy o činnosti o zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2016 bude zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.