V rámci výcviku sa stíhací piloti zamerali na presuny v hornatom teréne, zlaňovanie, zdolávanie skalných masívov a iných vysokohorských prekážok. Preskúšali si aj zakladanie ohňa rôznymi spôsobmi, prekonávanie vodnej prekážky a ich schopnosti preveril aj náročný nočný presun v kopcovitom teréne.
Význam takéhoto výcviku spočíva v tom, aby každý pilot po núdzovom opustení lietadla prakticky ovládal zásady prežitia v rôznorodom teréne, za rôznych poveternostných podmienok, a to vo dne aj v noci. Taktiež musí poznať rozdiely v prežití po núdzovom opustení lietadla nad vlastným, alebo nepriateľským územím. Každé bojové, alebo cvične-bojové lietadlo je vybavené tzv. núdzovou dávkou, ktorá obsahuje základnú výbavu potrebnú pre prežitie a privolanie pomoci. Takýto výcvik prežitia musia vojenskí piloti povinne absolvovať minimálne každé dva roky a to ako v zimných, tak aj v letných podmienkach.
