Dnes viac ako inokedy si treba nástojčivo uvedomiť, že práve v súvislosti s pripomínaním si vzniku vojnového Slovenského štátu si nemôžeme dovoliť prenechať to tým, ktorí chcú stupňovať extrémizmus, viditeľný nielen v netolerantnom nacionalistickom, xenofóbnom, fašistickom slovníku, ale aj v podpore zdanlivo efektívnych riešení tvrdej ruky namierených v konečnom dôsledku proti demokratickej spoločnosti vôbec. Ľahostajný postoj k prejavom extrémizmu, priživujúceho sa na tradíciách štátu, ktorý vznikol z vôle Hitlera a bol satelitom hitlerovského Nemecka,
ignoruje jeden z kľúčových problémov dnešného Slovenska –> udržateľnosť tolerantnej demokracie a viacnárodnostného štátu v jadre Európskej únie, bez ktorej si budúci vývoj nevieme predstaviť. Vo vyspelej demokracii, za ktorú Slovensko považujeme, nemožno legitimizovať ideológiu, praktiky, symboly, ani interpretácie, ktoré sa otvorene či skryte hlásia k rasovej, etnickej a náboženskej intolerancii a nenávisti tak charakteristickej pre vojnový slovenský štát. Ich ignorovanie je smrteľne nebezpečné najmä pre demokraciu v štáte s výrazným podielom menšín, akým je Slovenská republika dnes.
Demokratická slovenská tradícia považuje za neprípustné, že časť politických predstaviteľov na Slovensku nemá žiadne problémy s relativizovaním či dokonca legitimizovaním skutkov aktérov a činovníkov vojnovej Slovenskej republiky, s relativizovaním zločinov jej režimu, ba i holokaustu. Ide o zločiny, z ktorých vykúpili Slovensko hrdinovia a obete Slovenského národného povstania. Politika legitimizovania vojnového Slovenského štátu propaguje falošné národovectvo, ktoré je základom najnetolerantnejšieho nacionalizmu a xenofóbie. Aj preto zdôrazňujeme pri tomto výročí, ktoré niektorí jednotlivci a politické subjekty chcú zneužiť, že jestvujú hranice, za ktorými už totalitu, akúkoľvek totalitu, nemožno v našej spoločnosti akceptovať. Vyzývame k tomu všetkých demokraticky zmýšľajúcich občanov Slovenska, ale aj politické strany, ktorým nie je osud demokracie v našom štáte ľahostajný.
