„Bratislavský kraj bol pred šiestimi rokmi zasiahnutý prívalovými povodňami, ktoré v tej dobe neboli očakávané a obce neboli pripravené. Aj tieto skúsenosti spolu s postupným globálnym otepľovaním a zmenami klímy boli pre nás spúšťačom tejto iniciatívy. Aj samosprávy sa totiž musia pripravovať na postupnú zmenu klímy, ktorá je neodvratná, a postupne tak zmierňovať jej dôsledky,“ predstavil iniciatívu predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Súčasťou poslancami schváleného Akčného plánu Úradu BSK je aj projekt „Adaptácia miest a obcí BSK na nepriaznivé dôsledky klímy“, ktorého výsledkom je Katalóg adaptačných opatrení. Jeho cieľom je informovanie reprezentantov samospráv v území o možnostiach vhodných adaptačných opatrení na negatívne dôsledky zmeny klímy. Využiť ho však, samozrejme, môžu aj ďalšie subjekty, ktoré majú aktivity na území kraja.
Úrad Bratislavského samosprávneho kraja pripravuje na 29. marca aj verejnú prezentáciu Katalógu adaptačných opatrení. Okrem prezentácie materiálu budú zástupcom verejného, súkromnému či neziskovému sektoru v regióne predstavené aj možnosti čerpania externých zdrojov. Či už je to podpora z Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy, Operačný program Kvalita životného prostredia alebo granty z tzv. Nórskych fondov.
Do nedávno ukončenej výzvy Bratislavskej regionálne dotačnej schémy na podporu rozvoja vidieka sa prihlásilo desať projektov v kategórii adaptačné opatrenia. V roku 2016 boli podporené dva projekty, jedným z nich bol projekt obce Suchohrad, kde zrevitalizovali mŕtve rameno rieky Morava – Gríbel.
Adaptácia na klimatické zmeny je jednou z agénd „Smart cities and regions“.
