sobota, 16 januára, 2021
-3.1 C
Bratislava
Úvod Politika Politici voličom KDH: Schválili sme zníženie počtu emisných kreditov

KDH: Schválili sme zníženie počtu emisných kreditov

Pokúsim sa vypichnúť zopár aspektov. V júli 2015 predstavila Európska komisia návrh v poradí IV. fázy systému obchodovania s emisiami (v anglickom origináli „Emission Trading System“ alebo „ETS“), ktorého hlavným zámerom je dosahovanie cieľov Európskej únie v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2030, a to zníženie emisií na úroveň najmenej 40% v porovnaní s rokom 1990.

Únia má ambíciu byť aj naďalej lídrom v prechode na zelenú ekonomiku 

Vízie európskej politiky v oblasti životného prostredia, energetiky a klímy však musia súčasne zohľadňovať potrebu udržateľného ekonomického rastu. Je teda nevyhnutné, aby realizácia týchto vízií a plnenie cieľov išli ruka v ruke s ochranou európskeho priemyslu pred rizikom tzv. úniku uhlíka, ako aj intenzívnou podporou výskumu, modernizácie a inovácií v rôznych priemyselných odvetviach a energetike. Je všeobecne podporovaným názorom, že trhový mechanizmus obchodovania s emisiami na spôsob ETS možno považovať za nákladovo najefektívnejší spôsob plnenia našich medzinárodných záväzkov v oblasti boja proti negatívnym vplyvom zmien klímy.

Spoplatňovanie emisií oxidu uhličitého navyše predstavuje nielen európsky trend, ale globálnu snahu na úrovni OSN, a to už od čias podpísania Kjótskeho protokolu. Únia má ambície aj naďalej zastávať pozíciu lídra v prechode na zelenú ekonomiku, preto je nevyhnutná taká revízia celého systému, ktorá bude plne reagovať na významný pokrok dosiahnutý v rámci Parížskej dohody. Tú – na rozdiel od spomínaného Kjótskeho protokolu – ratifikovali aj najväčší svetoví znečisťovatelia USA a Čína.

V súvislosti s elimináciou možných rizík úniku uhlíka je na druhej strane žiaduce, aby nastavený systém nepredstavoval existenčný šok pre tradičné odvetvia európskeho priemyslu predstavujúce tisíce pracovných miest a aby bol prechod postupný a sprevádzaný spravodlivým prideľovaním bezplatných kvót.

Modernizačný fond ako odpoveď na potrebu inovácií a modernizácie priemyslu

Odpoveďou na potrebu technologických inovácií a modernizácie priemyslu má byť zriadenie Modernizačného fondu. Som presvedčený, že pravidlá a investičné kritériá fondu musia byť plne transparentné a rozhodovacia právomoc v rámci prideľovania finančných prostriedkov predovšetkým v rukách prijímajúcich členských štátov EÚ, a teda najmä krajín Strednej a Juhovýchodnej Európy, kde je potreba investícií do „zelených“ technológií najnutnejšia.

V štruktúrach fondu budú mať z hľadiska dosiahnutia čo najvyššej možnej miery odbornosti a transparentnosti zastúpenie aj inštitúcie ako Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Európska komisia či ostatné členské štáty a zástupcovia relevantných mimovládnych organizácii. Som si však istý, že práve a len prijímajúcim krajinám prináleží právomoc rozhodovať o alokácii prostriedkov určených na ich modernizáciu.

Aj v tejto súvislosti som sa osobne zasadzoval intenzívnym získavaním podpory pre pozmeňujúce návrhy k správe, ktoré som podal v spolupráci s niektorými ďalšími kolegami z Európskej ľudovej strany, prevažne z poľskej delegácie. V stredu 15. februára sa po náročných diskusiách a kompromisných vyjednávaniach o predmetnej správe hlasovalo na plenárnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu, kde boli aj spomínané pozmeňujúce návrhy úspešne prijaté.

Okrem toho sa Európskej ľudovej strane, napriek napätým vzťahom s ostatnými politickými skupinami, podarilo dosiahnuť úspech aj v ďalších prioritných otázkach:

  • navýšenie objemu bezplatných kvót o ďalších 5% pre tradičné odvetvia európskeho priemyslu,

  • úprava tzv. pohraničného mechanizmu pre odvetvie cementu bola zamietnutá,

  • odmietnutie tzv. „re-basing“ mechanizmu,

  • lineárny faktor bol znížený z navrhovaných 2,4% na 2,2%,

  • odmietnutie viacúrovňového mechanizmu a ponechanie lineárneho,

  • schválenie harmonizovaného mechanizmu nepriamych nákladov,

  • navýšenie „opt-out“ prahu pre malé a stredné podniky, vrátane schválenia 30% pre vykurovanie, atď.

Správa bola prijatá 408 hlasmi, proti bolo 237 a zdržalo sa 36 poslancov. Ďalším krokom bude zahájenie rokovaní s Radou EÚ, ktoré je predpokladané už na utorok 28. februára. Pevne verím, že Európskemu parlamentu sa podarí zachovať dosiahnuté výsledky aj naprieč neľahkým trialógom s Radou a Komisiou. Finálna podoba revidovaného systému s emisiami bude mať totiž kľúčový význam pre ďalšiu fázu prechodu na obehovú ekonomiku, ako aj štruktúru európskeho, a teda aj slovenského priemyslu, a tisíce pracovných miest.


ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Slovensko
Pozitívne vzorky 222,752 +2,045 Dnes Úmrtí 3,417 +55 Dnes Uzdravení 166,555 Infikovaných 52,780 Last updated: 16. januára 2021 - 19:23 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky