Na pondelkovom rokovaní mimoriadneho predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady SR sa schválilo, že k doterajším cirkevným sviatkom (Vianoce, Veľká noc, Nový rok (pre katolíkov Sviatok Bohorodičky), kedy sú obchody zatvorené, pribudne na slávenie Deň Ústavy SR, Sviatok práce, Deň víťazstva nad fašizmom, Deň boja za slobodu či Výročie SNP.
Minister práce Ján Richter považuje zatvorenie obchodov cez sviatky s výnimkou nedieľ za rozumný kompromis. Kompromis medzi čím? Medzi voľnými nedeľami (6-dňovým predajom) a nepretržitým (7-dňovým) predajom? To znamená, že táto vláda navždy pochovala možnosť voľnej nedele?
A tu nachádzam nebezpečnú paralelu s morálne chaotickou Francúzskou revolúciou.
Francúzsku revolúciu predchádzali i sprevádzali veľmi podobné javy – ako sú mravná spustlosť kráľovského dvora; nepochopiteľná neschopnosť a bezstarostnosť vlády, ktorá robila chybu za chybou; obrovský schodok (francúzskeho) rozpočtu. Následne sa zaviedol rozvod; bol zrušený kresťanský letopočet (!), zaviedlo sa slávenie veľkých republikánskych sviatkov a zrušila sa nedeľa ako deň pracovného pokoja.
Po zrušení kresťanského letopočtu a nedele sa zaviedli tzv. dekády, tj. 9 dní ľudia pracovali a 10. deň sa slávil pracovným pokojom, čítaním zákonov a úradných obežníkov.
Táto morálna úbohosť priniesla svoje ovocie: okrem hospodárskej recesie aj katastrofálnu neúrodu, ale aj to, že ľudia (aj) na následky prepracovanosti umierali.
Dnešní moderní psychológovia nevyhnutnosti oddychu venujú celé knihy. Napr. súčasná americká spisovateľka vo svojej knihe Sleep Revolution uvádza, že dlhé hodiny v práci, vyčerpanosť a nedostatok spánku nevedú k lepším výsledkom, ale naopak k ekonomickým stratám, ktoré A. Huffingtonová vypočítala na 2 280 dolárov ročne na jedného pracovníka. Straty u zamestnávateľov spôsobuje zvýšená chorobnosť alebo duchom neprítomní zamestnanci – to sú faktory, ktoré spôsobujú ročne americkej ekonomike straty vo výške 63 miliárd dolárov. Švédski zamestnávatelia ohlásili, že chcú znížiť pracovnú dobu na 6 hodín, pretože Toyota to urobila ešte v roku 2002 a tvrdí, že odvtedy má spokojnejších zamestnancov, nižšiu fluktuáciu a vyššie zisky.
Japonci napríklad zistili, že viac voľných dní prospieva ekonomike, že ľudia potom viac cestujú, míňajú, športujú. Ak pripadne štátny sviatok na nedeľu, voľný je aj pondelok, a ak je medzi dvomi voľnými dňami jeden deň pracovný, automaticky sa stáva voľným dňom. Počas štátnych sviatkov sú otvorené všetky turistické atrakcie, reštaurácie, aj obchody.
Podstata voľnej nedele teda nespočíva v kompromisnom zatvorení obchodov 29. augusta alebo 1.septembra (kedy rodičia školákov obchody naozaj potrebujú), ale v tom, že ľudia majú mať pravidelne 7. deň v týždni voľný – na oddych, na relax a rodinu a my, kresťania, vychádzajúc zo židovsko-kresťanského Desatora – chceme svätiť nedeľu – a nie Výročie SNP, Deň ústavy či Sviatok práce.
Zdroj: Ocilkova.blog.sme.sk
