Práve táto jedna veta v Ústave SR výraznou mierou okliešťuje zvrchovanosť Slovenskej republiky. O právnych predpisoch zvrchovaného štátu predsa nemôže rozhodovať cudzia moc! Navyše takéto ustanovenie vážnym spôsobom odporuje prvej vete Ústavy, ktorá definuje Slovensko ako zvrchovaný štát.
To, že máme zástupcov v Európskom parlamente na situácii nič nemení, pretože v praxi aj tak o nás rozhoduje cudzia moc. Zástupcovia Slovenskej republiky v Európskom parlamente totiž tvoria iba 1,7 % z celkového počtu europoslancov. Slovensku sú tak zo strany EÚ nanútené aj také zákony a predpisy, ktoré nás evidentne poškodzujú.
Poslanec Milan Uhrík sa v rozprave spýtal, že ktorá normálna krajina podriadi svoje právo cudzej moci?! Ktorá normálna krajina sa dobrovoľne postaví do pozície nesvojprávnej kolónie?! A toto postavenie je v prípade Slovenska spojené aj s úpadkom nášho poľnohospodárstva, ekonomickou nesamostatnosťou a ďalšími negatívnymi hospodárskymi aspektmi. Jedným z príkladov je aj nariadenie Európskej únie, ktoré Slovensku prikazuje zrušiť zákon chrániaci slovenskú poľnohospodársku pôdu pred jej rozpredajom do zahraničných rúk.
V rozprave k tomuto návrhu vystúpil aj predseda ĽSNS Marián Kotleba, ktorý hovoril o tom, ako orgány Európskej únie svojvoľne zasahujú do všetkých oblastí nášho života. Úpadok EÚ deklaroval aj migračnou krízou, ktorú politické vedenie EÚ nie je schopné a ani ochotné riešiť. Toto multikultúrne obohatenie úplne rozvrátilo krajiny západnej Európy. Aj kvôli tomu Marián Kotleba prirovnal Európsku úniu k potápajúcej sa lodi. Otázkou zostáva iba to, ktoré štáty stihnú z tejto potápajúcej sa lode včas vyskočiť. Poslanci slovenského parlamentu, ktorí neprejavili záujem prinavrátiť Slovensku jeho suverenitu, si oprávnene vyslúžili označenie kolaboranti cudzích záujmov.
Odstránenie ustanovenia o nadradenosti Európskej legislatívy mohlo byť jedným z prvých krokov k znovuobnoveniu slovenskej suverenity. To by ale v slovenskom parlamente muselo sedieť viac poslancov, ktorí vedia svoj názor povedať nielen na chodbe parlamentu, ale dokážu sa zaň postaviť aj v parlamentnej sále pri hlasovaní. Nevypočuté zostalo aj apelovanie na zvyšky národnej hrdosti u poslancov takzvanej Slovenskej národnej. Za prijatie nášho zákona, ktorý mal navrátiť Slovensku časť stratenej suverenity, hlasovalo len 21 poslancov, pričom väčšinu z nich tvorili práve poslanci ĽS Naše Slovensko. Ostatní poslanci sa za svoje hlasovanie budú zodpovedať ďalším generáciám a je veľmi pravdepodobné, že ich vlastní potomkovia ich raz budú za tento zradný čin odsudzovať.
